Človek a doba
Tlačiar v službách národného
obrodenia - Jozef Škarnicel
Július Valach
Skalický kníhtlačiar a vydavateľ
Jozef Škarnicel, bol riadnym členom Matice slovenskej a jej čestným tlačiarom.
Spolupracoval so Spolkom sv. Vojtecha a roku 1869 patril k spoluzakladateľom Kníhtlačiarsko-účastinárskeho
spolku v Martine ako jeho účastinár. Bol štedrým podporovateľom chudobných
slovenských študentov a funkcionárom miestnych osvetových a kultúrnych
spolkov. Svojou prácou výrazne prispel k pestovaniu národného povedomia, šíreniu
slovenského spisovného jazyka, národnej kultúry, osvety a vzdelanosti u najširších
vrstiev slovenskej spoločnosti.
Jozef Škarnicel sa narodil roku
1804 v Skalici. Bol synom tlačiara Františka Xavera Škarnicla, ktorý zveľadil
podnik svojho otca a sústredil v ňom produkciu z celého západného Slovenska
a časti Moravy. Jozef teda patril k tretej generácii slávnej skalickej kníhtlačiarskej
rodiny, ktorá popri podnikateľskom charaktere svojej produkcie zohrala veľmi
pozitívnu úlohu aj v dejinách slovenskej kultúry.
Vyučil sa za tlačiara a po
otcovej smrti roku 1841 prevzal spolu s bratom Františkom Xaverom mladším
vedenie podniku. O rok sa bratia rozdelili. František Xaver si založil vlastnú
kníhtlačiareň v Trenčíne, Jozef si ponechal skalickú tlačiareň. V roku
1842 mu ako jej novému majiteľovi cisár Ferdinand II. okrem iných privilégií
udelil aj právo tlačiť bankovky.
Jozef Škarnicel bol váženým mešťanom
Skalice a určité obdobie aj členom mestskej rady. Jeho tlačiareň, pri
ktorej existovalo aj kníhkupectvo a knižnica, prosperovala - s výnimkou
revolučných rokov 1848 - 1849. Vybavil ju na tú dobu modernými tlačiarenskými
strojmi.
V 40. - 70. rokoch 19. storočia v
nej vydal okolo 500 titulov slovenských kníh a periodík, ako aj príležitostných
tlačí. Vychádzali tu knihy určené ľudu, práce o poľnohospodárske, o domácom
lekárstve, ale aj kalendáre, kníhkupecké zoznamy, výročné správy, ročnice
škôl a katolíckych i evanjelických inštitúcií. Väčšina tu vytlačených
kníh bola napísaná v štúrovskej spisovnej slovenčine, menej v bibličtine
a ojedinele v latinskom, maďarskom či nemeckom jazyku.
Ďalším produktom skalickej tlačiarne
boli jarmočné a púťové tlače. Tie sa predávali v mestách a mestečkách
pri príležitosti konania púte alebo jarmoku. Rozširovali ich putujúci ľudoví
speváci. Tieto tlače často zastupovali funkciu novín, informovali o vtedajšom
dianí - podobne ako v súčasnosti noviny. Väčšinu skalických tlačí
predstavujú púťové piesne náboženského charakteru. Okrem nich veľkú
skupinu tvoria piesne svetské, so širokým obsahovým zameraním. Jarmočné a
púťové piesne vychádzali jednotlivo, zriedkavo aj v súboroch, väčšinou v
rozsahu 2 - 4 listov. Výzdobu piesní tvoril drevorez, ktorý bol zo stránky
technickej a typografickej najlacnejší a najprirodzenejší. Zdobil prvú stránku
tlače, mal funkciu púťového obrázka a často sa zakladal aj do knižiek.
V roku 1862 prišiel z Viedne do
Skalice Daniel Lichard, ktorý tu začal vydávať príručky, kalendáre, časopisy
i noviny. Stal sa najbližším spolupracovníkom Jozefa Škarnicla v oblasti
edičnej politiky. Ťažisko produkcie tlačiarne presunul na vydavateľskú činnosť
viacerých vydavateľov, ktorými boli Jozef Miloslav Hurban, Viliam Pauliny-Tóth,
František Víťazoslav Sasinek. Tlačiareň pritiahla aj ďalších slovenských
vzdelancov, ktorí si nechávali v skalickej tlačiarni tlačiť svoje diela.
Profil tlačovej produkcie
skalickej tlačiarne sprvu predstavovali náboženské spisy, neskôr politické
spisy, správy a prejavy, náučné, hospodárske a osvetové publikácie,
historické práce, učebnice, šlabikáre pre potreby slovenského národného
hnutia. Škarnicel venoval pozornosť vydávaniu slovenských literárnych diel,
ktorých autormi boli predstavitelia slovenského literárneho, kultúrneho a
politického pohybu ako Daniel Bachát, Martin Čulen, Mikuláš Dohnány, Jozef
Miloslav Hurban, Pavol Országh Hviezdoslav, Daniel Lichard, Ján Mallý-Dusarov,
Viliam Pauliny-Tóth, Andrej Radlinský, Ľudovít Vladimír Rizner, František
Víťazoslav Sasinek, Karol Štúr, Ctibor Zoch a rad ďalších.
Najproduktívnejšia bola škarniclovská
tlačiareň v tlačení svetskej literatúry v rokoch 1865 - 1877. Bolo to v
období, keď sa po páde Bachovho absolutizmu nanovo rozprúdilo slovenské národné
hnutie. Rozvíjalo sa nižšie školstvo, zakladali sa prvé slovenské gymnáziá
v Revúcej, Kláštore pod Znievom a v Martine. Vznikla tak potreba tlačiť
slovenské učebnice. V rokoch 1867 - 1869 bol Jozef Škarnicel čestným tlačiarom
Matice slovenskej, ktorá sa podujala pozdvihnúť slovenský ľud hospodársky
i kultúrne vydávaním ľudovovýchovných kníh.
Produkciu kníhtlačiarne Jozefa
Škarnicla môžeme z obsahového hľadiska rozdeliť na 1. pedagogickú literatúru
a učebnice, 2. literatúru o poľnom a domácom hospodárstve - hospodárstvo,
záhradníctvo, včelárstvo, kuchárske knihy a iné príručky, 3. zdravotnícku
literatúru - ľudové liečiteľstvo, pôrodníctvo, liečenie a opatrovanie
dobytka, 4. diela historické, 5. diela geografické, 6. periodiká a kalendáre,
7. literatúru z astronómie a meteorológie, snáre, planetáre, pranostiky, 8.
ostatné, kde patrí tlač a vydávanie rôznych predpisov, nariadení, stanov,
kníhkupecké zoznamy a iné merkantilné tlačivá pre potreby škôl, obcí,
notárov a cirkví.
Jozef Škarnicel vo svojej tlačiarni
tlačil aj 21 titulov časopisov, medzi nimi Slovenské pohľady (1851 - 1852),
Cyril a Method (1862 - 1865) a jeho prílohu Slovesnosť (1863 - 1865), Obzor
(1863 - 1877), Sokol (1863 - 1867 a 1869), Cirkevné listy (1866 - 1874),
Letopis Matice slovenskej (1867 - 1870), Stráž na Sione (1871 - 1872). Z
almanachov je potrené uviesť Hurbanovu Nitru (1847,1853,1876) a Hviezdoslavov
Napred (1871). Z ďalších periodík sú to najmä populárne kalendáre ako
Domová pokladnica (1863 - 1864), Slovenský kalendár (1865 - 1866 a 1869 -
1877), Národný kalendár (1868 - 1869). Z odborných periodík si zaslúži
pozornosť súčasníka vydávanie Slovenského letopisu, ktorého prvé číslo
vyšlo 31. marca 1876. Tlačil ho Škarnicel, vydával a financoval F. V.
Sasinek, ktorý sa začiatkom roka 1876 presťahoval do Skalice, kde dostal
miesto pomocného kňaza. Distribúciu a predaj zabezpečoval banskobystrický
kníhkupec Eugen Krčméry. Slovenský letopis vychádzal do roku 1882, keď
Sasinek odišiel do Prahy na základe politického zákazu jeho kazateľskej činnosti
v Skalici.
Svojou produkciou Škarniclova kníhtlačiareň
pokryla nedostatok odbornej literatúry v národnom jazyku. Aj keď išlo skôr
o ľudovovýchovnú a osvetovú literatúru, popularizovali sa v nej dobové
poznatky jednotlivých vedných odborov. Publikovali sa pôvodné diela slovenských
autorov, ako aj prehľady zahraničných autorov. Spolu s množstvom vytlačených
učebníc sa Škarnicel zaslúžil o pozdvihnutie vzdelanostnej a hospodárskej
úrovne slovenského ľudu. Zomrel 1. júla 1877 v Skalici a zanechal po sebe štyri
dcéry, ktoré nedokázali viesť takú veľkú a technicky zložitú kníhtlačiareň
a roku 1898 ju predali Jozefovi Teslíkovi.
Vznik a vývoj škarniclovských
tlačiarní v Skalici v minulosti nebol náhodný. Rozvinutý kultúrny život,
školstvo a široké literárne zázemie boli konzumentmi tlačenej knihy. Prínos
tlačiara Škarnicla k dejinám kníhtlače na Slovenku je významný a zaujímavý
čo do rozsahu, obsahu vydaných tlačí a záberu čitateľského zázemia.
Zohral významnú úlohu v šírení myšlienok slovenského národného
obrodenia. Ďalším jeho prínosom bolo vydávanie pôvodnej slovenskej literatúry
a v čase tvrdého národného útlaku po rakúsko-maďarskom vyrovnaní najmä
vydávanie slovenských kníh a časopisov
PhDr. Július Valach, CSc.
(1945),
je riaditeľom Štátneho archívu v Banskej Bystrici. Zaoberá sa dejinami národného
obrodenia a regionálnymi dejinami.
