História - Revue o dejinách spoločnosti
| ISSN 1335-8316

Archív | Autori | E-mail | Inzercia | Predplatné časopisu | Štatút | Tiráž

Aktuálne číslo

História 1/2017 už v predaji od 20. 4. 2017. Redakcia časopisu ďakuje svojim čitateľom za e-mailové odkazy a objednávky predplatného!

História - Revue o dejinách spoločnosti 1/2017

1/2017
Január/Február
16. ročník

Práca v zahraničí, EÚ

Hurghada / Hurgada

 Sharm El Sheikh

 Mallorca

 Rhodos

Cyprus

Človek a doba

Tlačiar v službách národného obrodenia - Jozef Škarnicel

Július Valach

Skalický kníhtlačiar a vydavateľ Jozef Škarnicel, bol riadnym členom Matice slovenskej a jej čestným tlačiarom. Spolupracoval so Spolkom sv. Vojtecha a roku 1869 patril k spoluzakladateľom Kníhtlačiarsko-účastinárskeho spolku v Martine ako jeho účastinár. Bol štedrým podporovateľom chudobných slovenských študentov a funkcionárom miestnych osvetových a kultúrnych spolkov. Svojou prácou výrazne prispel k pestovaniu národného povedomia, šíreniu slovenského spisovného jazyka, národnej kultúry, osvety a vzdelanosti u najširších vrstiev slovenskej spoločnosti.

Jozef Škarnicel sa narodil roku 1804 v Skalici. Bol synom tlačiara Františka Xavera Škarnicla, ktorý zveľadil podnik svojho otca a sústredil v ňom produkciu z celého západného Slovenska a časti Moravy. Jozef teda patril k tretej generácii slávnej skalickej kníhtlačiarskej rodiny, ktorá popri podnikateľskom charaktere svojej produkcie zohrala veľmi pozitívnu úlohu aj v dejinách slovenskej kultúry.

Vyučil sa za tlačiara a po otcovej smrti roku 1841 prevzal spolu s bratom Františkom Xaverom mladším vedenie podniku. O rok sa bratia rozdelili. František Xaver si založil vlastnú kníhtlačiareň v Trenčíne, Jozef si ponechal skalickú tlačiareň. V roku 1842 mu ako jej novému majiteľovi cisár Ferdinand II. okrem iných privilégií udelil aj právo tlačiť bankovky.

Jozef Škarnicel bol váženým mešťanom Skalice a určité obdobie aj členom mestskej rady. Jeho tlačiareň, pri ktorej existovalo aj kníhkupectvo a knižnica, prosperovala - s výnimkou revolučných rokov 1848 - 1849. Vybavil ju na tú dobu modernými tlačiarenskými strojmi.

V 40. - 70. rokoch 19. storočia v nej vydal okolo 500 titulov slovenských kníh a periodík, ako aj príležitostných tlačí. Vychádzali tu knihy určené ľudu, práce o poľnohospodárske, o domácom lekárstve, ale aj kalendáre, kníhkupecké zoznamy, výročné správy, ročnice škôl a katolíckych i evanjelických inštitúcií. Väčšina tu vytlačených kníh bola napísaná v štúrovskej spisovnej slovenčine, menej v bibličtine a ojedinele v latinskom, maďarskom či nemeckom jazyku.

Ďalším produktom skalickej tlačiarne boli jarmočné a púťové tlače. Tie sa predávali v mestách a mestečkách pri príležitosti konania púte alebo jarmoku. Rozširovali ich putujúci ľudoví speváci. Tieto tlače často zastupovali funkciu novín, informovali o vtedajšom dianí - podobne ako v súčasnosti noviny. Väčšinu skalických tlačí predstavujú púťové piesne náboženského charakteru. Okrem nich veľkú skupinu tvoria piesne svetské, so širokým obsahovým zameraním. Jarmočné a púťové piesne vychádzali jednotlivo, zriedkavo aj v súboroch, väčšinou v rozsahu 2 - 4 listov. Výzdobu piesní tvoril drevorez, ktorý bol zo stránky technickej a typografickej najlacnejší a najprirodzenejší. Zdobil prvú stránku tlače, mal funkciu púťového obrázka a často sa zakladal aj do knižiek.

V roku 1862 prišiel z Viedne do Skalice Daniel Lichard, ktorý tu začal vydávať príručky, kalendáre, časopisy i noviny. Stal sa najbližším spolupracovníkom Jozefa Škarnicla v oblasti edičnej politiky. Ťažisko produkcie tlačiarne presunul na vydavateľskú činnosť viacerých vydavateľov, ktorými boli Jozef Miloslav Hurban, Viliam Pauliny-Tóth, František Víťazoslav Sasinek. Tlačiareň pritiahla aj ďalších slovenských vzdelancov, ktorí si nechávali v skalickej tlačiarni tlačiť svoje diela.

Profil tlačovej produkcie skalickej tlačiarne sprvu predstavovali náboženské spisy, neskôr politické spisy, správy a prejavy, náučné, hospodárske a osvetové publikácie, historické práce, učebnice, šlabikáre pre potreby slovenského národného hnutia. Škarnicel venoval pozornosť vydávaniu slovenských literárnych diel, ktorých autormi boli predstavitelia slovenského literárneho, kultúrneho a politického pohybu ako Daniel Bachát, Martin Čulen, Mikuláš Dohnány, Jozef Miloslav Hurban, Pavol Országh Hviezdoslav, Daniel Lichard, Ján Mallý-Dusarov, Viliam Pauliny-Tóth, Andrej Radlinský, Ľudovít Vladimír Rizner, František Víťazoslav Sasinek, Karol Štúr, Ctibor Zoch a rad ďalších.

Najproduktívnejšia bola škarniclovská tlačiareň v tlačení svetskej literatúry v rokoch 1865 - 1877. Bolo to v období, keď sa po páde Bachovho absolutizmu nanovo rozprúdilo slovenské národné hnutie. Rozvíjalo sa nižšie školstvo, zakladali sa prvé slovenské gymnáziá v Revúcej, Kláštore pod Znievom a v Martine. Vznikla tak potreba tlačiť slovenské učebnice. V rokoch 1867 - 1869 bol Jozef Škarnicel čestným tlačiarom Matice slovenskej, ktorá sa podujala pozdvihnúť slovenský ľud hospodársky i kultúrne vydávaním ľudovovýchovných kníh.

Produkciu kníhtlačiarne Jozefa Škarnicla môžeme z obsahového hľadiska rozdeliť na 1. pedagogickú literatúru a učebnice, 2. literatúru o poľnom a domácom hospodárstve - hospodárstvo, záhradníctvo, včelárstvo, kuchárske knihy a iné príručky, 3. zdravotnícku literatúru - ľudové liečiteľstvo, pôrodníctvo, liečenie a opatrovanie dobytka, 4. diela historické, 5. diela geografické, 6. periodiká a kalendáre, 7. literatúru z astronómie a meteorológie, snáre, planetáre, pranostiky, 8. ostatné, kde patrí tlač a vydávanie rôznych predpisov, nariadení, stanov, kníhkupecké zoznamy a iné merkantilné tlačivá pre potreby škôl, obcí, notárov a cirkví.

Jozef Škarnicel vo svojej tlačiarni tlačil aj 21 titulov časopisov, medzi nimi Slovenské pohľady (1851 - 1852), Cyril a Method (1862 - 1865) a jeho prílohu Slovesnosť (1863 - 1865), Obzor (1863 - 1877), Sokol (1863 - 1867 a 1869), Cirkevné listy (1866 - 1874), Letopis Matice slovenskej (1867 - 1870), Stráž na Sione (1871 - 1872). Z almanachov je potrené uviesť Hurbanovu Nitru (1847,1853,1876) a Hviezdoslavov Napred (1871). Z ďalších periodík sú to najmä populárne kalendáre ako Domová pokladnica (1863 - 1864), Slovenský kalendár (1865 - 1866 a 1869 - 1877), Národný kalendár (1868 - 1869). Z odborných periodík si zaslúži pozornosť súčasníka vydávanie Slovenského letopisu, ktorého prvé číslo vyšlo 31. marca 1876. Tlačil ho Škarnicel, vydával a financoval F. V. Sasinek, ktorý sa začiatkom roka 1876 presťahoval do Skalice, kde dostal miesto pomocného kňaza. Distribúciu a predaj zabezpečoval banskobystrický kníhkupec Eugen Krčméry. Slovenský letopis vychádzal do roku 1882, keď Sasinek odišiel do Prahy na základe politického zákazu jeho kazateľskej činnosti v Skalici.

Svojou produkciou Škarniclova kníhtlačiareň pokryla nedostatok odbornej literatúry v národnom jazyku. Aj keď išlo skôr o ľudovovýchovnú a osvetovú literatúru, popularizovali sa v nej dobové poznatky jednotlivých vedných odborov. Publikovali sa pôvodné diela slovenských autorov, ako aj prehľady zahraničných autorov. Spolu s množstvom vytlačených učebníc sa Škarnicel zaslúžil o pozdvihnutie vzdelanostnej a hospodárskej úrovne slovenského ľudu. Zomrel 1. júla 1877 v Skalici a zanechal po sebe štyri dcéry, ktoré nedokázali viesť takú veľkú a technicky zložitú kníhtlačiareň a roku 1898 ju predali Jozefovi Teslíkovi.

Vznik a vývoj škarniclovských tlačiarní v Skalici v minulosti nebol náhodný. Rozvinutý kultúrny život, školstvo a široké literárne zázemie boli konzumentmi tlačenej knihy. Prínos tlačiara Škarnicla k dejinám kníhtlače na Slovenku je významný a zaujímavý čo do rozsahu, obsahu vydaných tlačí a záberu čitateľského zázemia. Zohral významnú úlohu v šírení myšlienok slovenského národného obrodenia. Ďalším jeho prínosom bolo vydávanie pôvodnej slovenskej literatúry a v čase tvrdého národného útlaku po rakúsko-maďarskom vyrovnaní najmä vydávanie slovenských kníh a časopisov

PhDr. Július Valach, CSc. (1945),
je riaditeľom Štátneho archívu v Banskej Bystrici. Zaoberá sa dejinami národného obrodenia a regionálnymi dejinami.


 

Virtuálna základňa a sprievodca milovníkov histórie!

Do Vašej pozornosti ďalej odporúčame:

Historický ústav SAV | Historický časopis | Historické štúdie | Forum Historiae | Slovanské štúdie | Slovenská historická spoločnosť pri SAV | SNKH | SDKSVE pri SAV | Dejiny.sk

Optimalizované pre IE 4.0 a vyššie verzie. Odporúčame rozlíšenie 1024 x 768, farby True Color 32 bitov, 17" monitor.

COPYRIGHT © 2000 - 2017 PRO História. ALL RIGHTS RESERVED. Made in Slovakia