História - Revue o dejinách spoločnosti
Archív | Autori | Pokyny pre autorov | Predplatné časopisu | Knihy | Tiráž
 

Aktuálne číslo

Vážení priaznivci Histórie, redakcia časopisu pre Vás pripravila digitálnu knižnicu. Jednotlivé ročníky a čísla (do roku 2016) si môžete pozrieť vo Virtuálnej študovni.

História 6/2018

Vychádza 6x ročne

ISSN 1335-8316
(tlačené vydanie)

História - Revue o dejinách spoločnosti

Online kníhkupectvo BUX.sk

Práca v zahraničí, EÚ

Hurghada / Hurgada

Sharm El Sheikh

Mallorca

Rhodos

Cyprus

Úvaha

Miestne a krajové dejiny - základ slovenských dejín.

Ferdinand Uličný

V druhej polovici 20. storočia, najmä v jeho poslednom desaťročí, a v prvých rokoch 21. storočia narastá počet kníh, brožúr, informačných a propagačných textov, ako aj rozhlasových i televíznych relácií a filmov o dejinách dedín, obcí, miest, krajov na Slovensku. Nárast počtu žánrovo rozličných publikácií o dávnych aj nedávnych miestnych a krajových dejinách je výsledkom dvoch rozhodujúcich činiteľov: historikov a predstaviteľov samosprávy obcí či správy krajov.

Odborný záujem slovenských historikov sa postupne a samovoľne orientoval na výskum regionálnych dejín, pričom ich motivácia na voľbu skúmanej obce či kraja bola a je rozličná. Možno pozorovať záujem o rodnú obec či kraj, miesto dlhodobého či trvalého pobytu, oslovenie a objednávku zo strany predstaviteľov obcí a krajov, ale aj iné popudy. Z nich najpozoruhodnejšie sú tie, ktoré viedli niekoľkých historikov k vedecky motivovaným impulzom a dlhodobým, až niekoľkodesaťročným výskumom dejín určitých krajov.

Systematický výskum minulosti má priniesť poznatky o závažných, často podstatných súčastiach dejín Slovákov a Slovenska.

Predstavitelia samosprávy dedín a miest najmä v posledných desaťročiach prejavujú vzrastajúci záujem o napísanie dejín dedín, obcí a miest, alebo aspoň o nadobudnutie a udomácnenie bývalých, prípadne nových erbov. Záujem o poznanie miestnych a krajových dejín sa šíri aj medzi obyvateľstvom, najmä medzi vzdelanejšími vrstvami. Sú to veľmi chvályhodné záujmy, ktoré môžu priaznivo ovplyvňovať vzdelanostný rozhľad obyvateľstva o dejinách vlastného bydliska či kraja. Tieto záujmy pozitívne pôsobia aj na historikov, aby sa vo zvýšenej miere venovali výskumu minulosti a opísaniu dejín obcí a krajov.

Doterajšiu tvorbu o dejinách obcí a krajov možno rozlišovať najmenej z troch hľadísk: z hľadiska žánru, kvality a autorstva.

Zo žánrového hľadiska jestvujú monografie, knižné súbory štúdií, stručné informačné texty (brožúry), rozhlasové a televízne relácie aj filmy.
Z odborného hľadiska kvality sú najhodnotnejšie monografické diela alebo súbory štúdií, ktoré zvyčajne dosahujú požadovanú a očakávanú vedeckú úroveň. Svojskú informatívnu funkciu spĺňajú aj ostatné práce.

Z hľadiska autorstva možno konštatovať, že na tvorbe historickej spisby sa podieľajú profesionálni historici aj amatéri. Autormi monografií a štúdií, ktoré sú výsledkami špeciálne zameraných viacročných výskumov, sú len profesionálni historici. Ich diela si zasluhujú vysoké vedecké ocenenie. V úlohe propagátorov starších vedeckých poznatkov historici tiež píšu stručné prehľady dejín obcí a miest, napr. v informačných sprievodcoch, brožúrach a podobných propagačných prácach, resp. pôsobia ako scenáristi rozhlasových relácií a filmov. Takéto práce zvyčajne neprinášajú nové poznatky, iba prenášajú staršie poznatky iných výskumníkov a autorov do širšieho občianskeho prostredia. Treba však kritizovať takú občasnú činnosť, keď odborník historik píše o obdobiach alebo stránkach dejín, na ktoré nie je špecialistom.

Aj amatéri, teda ľudia bez odborného, vysokoškolského historického vzdelania, sa podieľajú na propagovaní dejín regiónov. Vedie ich k tomu najmä osobná obľuba rodných obcí a krajov a zvláštna priazeň až vášeň vyzdvihovať ich starobylosť a jedinečnosť. Tieto vlastenecké sklony ich však zvádzajú k nekritickosti, čo vyúsťuje do častých omylov a jednostranností. Treba však priznať, že snaha a práce amatérov v početných prípadoch vyprovokovali profesionálnych historikov k odborným výskumom a poskytnutiu vedecky overiteľných poznatkov o dejinách obcí a krajov.

Predmetom štúdia, výskumu, poznávania, opisovania miestnych a krajových dejín sú:

  • dejiny osád, dedín, obcí a miest v ich celom doterajšom jestvovaní v stredoveku, novoveku až takmer do súčasnosti a všetky súčasti ich sídelného rozvoja, ale najmä všetkých stránok náplne života ich obyvateľov, teda vývoj ich počtu, zamestnania, sociálnej skladby, národnosti, náboženstva, vzdelanosti, kultúry, športu a iných, často jedinečných činností a záľub;

  • dejiny krajov jednak v zmysle historickom, administratívnom, teda bývalé stolice či župy (Bratislavská, Nitrianska, Spišská, Zemplínska, Užská a iné), ktoré celé, prípadne ich časti sa nachádzali na území Slovenska, jednak v zmysle zemepisnom, ako geografické útvary, teda kotliny alebo nížiny (Záhorie, Turiec, Liptov, Orava, Košická kotlina, Kysuce). Krajové dejiny musia obsahovať politické dejiny, sídelný, hospodársky, spoločenský či kultúrny vývoj tamojších obyvateľov v jeho zhrňujúcej podobe.

Do tejto skupiny možno zaradiť aj cirkevné dejiny v jednotlivých diecézach a prepoštstvách rímskokatolíckej cirkvi, ako aj v superintendenciách či seniorátoch evanjelických cirkví.

Už dávnejšie sa uvažuje o pomernosti faktografických údajov o konkrétnych sídlach či krajoch na jednej strane a poznatkoch o slovenských či európskych, najmä stredoeurópskych, obzvlášť uhorských dejinách na strane druhej, aby sa dospelo k vyváženému obrazu o dejinách určitej obce alebo kraja. Nepochybným bol a zostáva metodologický poznatok, že historický výskum musí nájsť a odborne využiť všetky dobové informačné údaje, ako priame doklady o udalostiach a živote skúmaného mesta či dediny. Tie však nestačia na poznanie a opis všetkých stránok života ich obyvateľov. Bádateľ preto musí využiť aj nepriame dobové správy, napr. uznesenia uhorského snemu, zákony, rozhodnutia panovníkov, synod a pod.

Vzhľadom na všeobecný poznatok, že ani kraj, ani mesto či dediny nejestvovali izolovane od okolitého i vzdialenejšieho zemepisného a spoločenského prostredia, ale že boli jeho súčasťou nielen v zmysle krajinskom, ale najmä štátnom, treba zohľadniť a uplatniť primeranú podielnosť jedinečného, konkrétne miestneho či krajového k všeobecnému slovenskému aj európskemu pri historickej rekonštrukcii dejín dediny, mesta aj kraja. Vzhľadom na rozdielny vplyv spoločenského okolia na vývoj miest a dedín v stredoveku aj novoveku možno iba približne požadovať, resp. očakávať, aby sa podielnosť konkrétneho, miestneho či krajového k všeobecnému slovenskému či stredoeurópskemu pohybovala v pomere 3 : 1. Odborné požiadavky a občianske záujmy vylučujú, aby bol vzťah podielností opačný, prípadne aby v akomkoľvek pomere prevažovalo všeobecné nad konkrétnym.

Vzťah časti, resp. častí, teda miestnych a krajových dejín k celku, to je k slovenských dejinám, má v logickom aj historickom zmysle všeobecne tie isté znaky a princípy ako miestne a krajové dejiny v dejinách. V porovnaní s regionálnymi dejinami iných národov má však slovenské prostredie svojské jedinečnosti či zvláštnosti, ktorých príčiny vznikli a pôsobili v osobitnostiach dejinného vývoja Slovákov a Slovenska.
V stredoveku a novoveku dlhodobo nejestvoval slovenský národný štát, podobný takým, aké boli v českom, poľskom, ruskom prostredí a vo väčšine iných častí Európy. Nitrianske kniežatstvo jestvovalo len niekoľko desaťročí v prvej polovici 9. storočia, aj to však len na časti slovienskeho územia. Neskôr sa predkovia Slovákov dostali pod štátnu zvrchovanosť Veľkej Moravy a od 11. storočia Uhorska, ktoré bolo mnohonárodnostným štátom. Slovákom teda chýbajú dejiny vlastného, slovenského štátu.

V rámci Uhorského kráľovstva, s výnimkou krátkeho obdobia Nitrianskeho kniežatstva v 11. storočí, Slovensko nebolo zemepisne vymedzeným správnym celkom, ktorý by zahrnoval územie s etnicky slovenským, resp. najmä slovenským obyvateľstvom. Takými boli v Uhorsku krajiny pri Jadranskom mori, teda napr. Chorvátsko, Dalmátsko a iné bánstva, ktoré uhorskí králi mocensky pripojili k Uhorsku až v poslednej tretine 11. a začiatkom 12. storočia.

Slovienske, od 11. storočia slovenské obyvateľstvo žilo v severnej a severovýchodnej časti Uhorska, zemepisne severne od stredného Dunaja a v strednom a severnom Potisí. V tej krajine žili len Slováci a iba v južnom okraji aj Maďari. Trvalo, resp. dočasne tam jestvovali pôvodom slovienske - slovenské sídla dedinského aj mestského typu. V stredoveku v nich žilo poddanské obyvateľstvo, šľachta, meštianstvo, duchovenstvo a svetskí vzdelanci slovenského pôvodu. Z hľadiska sociálnej príslušnosti slovenského obyvateľstva v stredoveku a novoveku niet dôvodov na domnienku o plebejskosti Slovákov, ktorá sa v nedávnych desaťročiach šírila, ba aj morálne vyzdvihovala ako domnelá ozdoba slovenských dejín. Hoci v mestách od 13. storočia nadobudli spoločenskú prevahu prisťahovaní Nemci a od 14. storočia sa v podhorskom prostredí na severovýchode trvalo usadili Rusíni, početná prevaha slovenského obyvateľstva vtláčala celému územiu etnický slovenský ráz.
Slovenská príslušnosť alebo prevažne slovenská príslušnosť obyvateľstva nijako neovplyvnila štátnu ani verejnosprávnu organizáciu etnicky slovenského územia v zmysle jeho jedinečnosti alebo osobitnosti. Od 11. storočia bolo územie rozdelené asi do 20 komitátov (neskorších stolíc a žúp) úplne v zámeroch a funkčnosti Uhorského kráľovstva, tak ako všetky iné pôvodné územné súčasti Uhorska.

Napriek nejestvovaniu slovenského štátu ani osobitnej administratívnej slovenskej krajiny, ktoré sa vtedajší Slováci vôbec neusilovali získať, Slováci mali a majú ľudské právo prikláňať sa k minulosti svojich predkov, skúmať, poznávať a uvedomovať si poznatky o ich dejinách v uhorskom období vlastných dejín. Majú aj historické právo zvýrazňovať slovenský podiel na spoločenskom, hospodárskom, kultúrnom vývoji a rozvoji dobovej uhorskej spoločnosti, keďže boli jej aktívnou súčasťou.

Nejestvovanie slovenského štátu ani slovenskej administratívnej oblasti v dávnej minulosti stredoveku aj nedávnom novoveku spôsobujú, že v historickom vedomí Slovákov, ktoré sa vzťahuje k týmto obdobiam, bude prvok štátu natrvalo chýbať vo vlastných dejinách. Zostáva im však povedomie podielu na historickom vývoji Uhorska.

Táto historická skutočnosť pri výskume a poznávaní slovenských dejín, ale najmä pri utváraní moderného slovenského historického a občianskeho povedomia poskytuje mimoriadnu závažnosť práve miestnym a krajovým dejinám. Dobový život a činy ich obyvateľov tvorili základ a náplň slovenskej minulosti, z ktorej poznanú časť vnímame ako slovenské dejiny.

Z toho logicky vychodí, že výskumu, poznávaniu a rozširovaniu vedomostí o miestnych a krajových dejinách Slovenska treba venovať prvoradú pozornosť. V tom sa javí najdôležitejšia úloha slovenských historikov stredoveku a novoveku, ktorí sa zaoberajú výskumom aj propagáciou poznatkov o slovenských dejinách. Je prirodzené, že do tohto programu patrí i bádanie o minulosti Maďarov, Nemcov, Rusínov, Rómov, Židov a príslušníkov iných národností, ktorí sa v rozličnom menšinovom počte a životnom podiele zúčastnili na vývoji a rozvoji dedín, miest a krajov na Slovensku. Z toho je zrejmé, že poznávanie dejín obcí a krajov nemožno ponechávať na okrajovú a príležitostnú odbornú činnosť niekoľkých historikov a čoraz početnejších amatérskych nadšencov. Zrejmé je aj to, že pri výskume minulosti obcí a krajov sa nevyhnutne musia uplatniť najvýkonnejšie vedecké metódy historického bádania.

V časti členov obce slovenských historikov treba prekonať, opustiť a natrvalo zanechať pretrvávajúci názor na tradičné pomenúvanie aj chápanie regionálnych dejín ako okrajovú, málohodnotnú časť slovenských dejín. Poruke sú najmenej tri dôvody:

  • miestne a krajové dejiny sú dlhodobým základom slovenských dejín;

  • slovenské dejiny sú tiež len regionálnou časťou uhorských dejín, tak ako bolo Uhorsko regiónom strednej Európy a Európy;

  • regiónom v zemepisnom zmysle je nielen časť kraja (mikroregión), kraj, štát, ale aj svetadiel, napr. Európa či iný svetadiel ako časť planéty Zem.

Už dávnejšie sa zdôrazňuje význam a podiel poznania dejín Slovenska v procese tvarovania duchovného profilu a náplne ľudského sebavedomia aj národnej hrdosti Slovákov.

Sebapoznávanie a sebapoznanie vlastných dejín patrí v povedomí či už Čechov, Maďarov alebo Poliakov k mohutnejším zložkám, než je to v prípade Slovákov. A to nepochybne aj preto, lebo nám chýbajú dejiny vlastného štátu. Je tu však možnosť vystužiť a rozšíriť dejepisný podiel sebapoznania a sebavedomia Slovákov prvkami miestnych a krajových dejín.

Máme síce povedomých aj sebavedomých Liptákov, Gemerčanov, Šarišanov aj iných krajovo orientovaných hrdošov. Stmeľuje a identifikuje ich tradičný folklór, zvyky, nárečie aj iné prvky, ktoré však v 20. storočí temer úplne vymizli z ich ľudskej každodennosti a treba si ich pripomínať a udržiavať aspoň v pamäti prostredníctvom folklórnych slávností a kníh. Dejepisná zložka v krajovom povedomí doteraz chýba. Je tu však možnosť aj ňou napĺňať povedomie krajanov. A predovštkým tých, u ktorých krajové povedomie drieme, možno ho však poznávaním dejín prebudiť, udržiavať a rozširovať.

Aj v slovenskom prostredí je neustále potrebné nielen slovne zdôrazňovať, ale najmä činorodo presadzovať a rozvíjať všeobecný fakt, že novým a všestranným poznaním možno výdatne prispievať k humanizácii života modernej slovenskej spoločnosti. Dnes niet pochybností o tom, že neustále sa zdokonaľujúcim vzdelávaním čo najväčšej časti obyvateľstva sa dospieva k zvyšovaniu kvality osobného, súkromného aj verejného, občianskeho života. Je profesionálnou povinnosťou historikov, aby do súborov vzdelávania a vied vnášali nové, hlbšie a ucelenejšie poznatky o dejinách Slovákov a Slovenska.

Tematicky ich možno zamerať na pevný základ a rozsah miestnych a krajových dejín Slovenska. Môj názor, že poznanie miestnych, krajových a súhrnných dejín Slovenska patrí do intelektuálnej výbavy moderného vzdelanca, sa mení na presvedčenie, že je to priam nevyhnutná súčasť povedomia aj širších vrstiev slovenskej spoločnosti, smerujúcej k otvorenej, demokratickej, občianskej spoločnosti.

Prof. PhDr. Ferdinand Uličný, DrSc. (1933),
pôsobí na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Vo svojom výskume sa sústredí na slovenské dejiny v stredoveku, najmä dejiny miest, vývoj osídlenia, demografické, poddanské, národnostné a náboženské problémy. Medzi jeho najrozsiahlejšie monografické práce patria Dejiny osídlenia Šariša (1990), Dejiny osídlenia Užskej župy (1995), Dejiny osídlenia Zemplínskej župy (2001).

HISTÓRIA - DARČEK - Mimoriadna ponuka pre nových odberateľov!

Počúvanie je nové čítanie


 

Virtuálna základňa a sprievodca milovníkov histórie!

Do Vašej pozornosti ďalej odporúčame:

Historický ústav SAV | Historický časopis | Historické štúdie | Forum Historiae | Slovanské štúdie | Slovenská historická spoločnosť pri SAV | SNKH | SDKSVE pri SAV | Dejiny.sk

Prehlásenie o ochrane osobných údajov získavaných cez internetové stránky

COPYRIGHT © 2000 - 2021 HISTÓRIA. ISSN 1335-8316, ISSN 2585-9080. ALL RIGHTS RESERVED. Made in Slovakia.