História - Revue o dejinách spoločnosti
| ISSN 1335-8316

Archív | Autori | E-mail | Inzercia | Predplatné časopisu | Štatút | Tiráž

Aktuálne číslo

Redakcia časopisu ďakuje svojim čitateľom za e-mailové odkazy a objednávky predplatného!

História - Revue o dejinách spoločnosti 3-4/2015

3-4/2015
Júl/December
14. ročník

Práca v zahraničí, EÚ

Hurghada / Hurgada

 Sharm El Sheikh

 Mallorca

 Rhodos

Cyprus

Veľká sfinga
Tajomstvo najstaršieho kolosu starého Egypta

Dušan Magdolen

Poznajú ju milióny ľudí na celom svete, skúmali ju tucty odborníkov, priťahuje pozornosť vedcov i fantastov túžiacich spoznať jej prastaré tajomstvo, ktoré ukrýva pred svetom. Skutočnosť, že ani jeden dochovaný nápis z obdobia, do ktorého ju veda datuje, sa o nej nezmieňuje ani len slovíčkom, jej tajomné čaro len umocňuje. S meravým pohľadom upretým k horizontu, kde sa nebesá dotýkajú zeme, zažila v toku tisícročí vzostupy a pády ríš, víťazstvá a porážky kráľov. Veľká sfinga si však svoje tajomstvo stráži dodnes.

Táto najstaršia kolosálna socha starého Egypta sa nachádza vo východnej časti gízskej plošiny na rozhraní nehostinnej Lýbijskej púšte a úrodného nílskeho údolia. Bola vytesaná do skalného masívu vápencových usadenín tzv. mukkatamskej formácie, ktoré sa sformovali v teplých vodách eocénneho mora asi pred 50 miliónmi rokov. Je dlhá 72,55 m a vysoká 20,22 m. Pôvod slova sfinga sa odvodzuje od staroegyptského termínu šesep anch - žijúca podoba (boha).

Veľká sfinga je situovaná v tesnom susedstve údolného chrámu a vzostupnej cesty pyramídového komplexu faraóna Rachefa (gr. Chefrén), panovníka 4. dynastie (27. - 26. storočie pred Kristom). Tento faraón, ktorému patrí prostredná a druhá najväčšia pyramída v Gíze, bol synom egyptského kráľa Chufuho (gr. Cheops).

Archeologický kontext naznačuje, že sfinga mohla vzniknúť v období Rachefovej vlády. Tento predpoklad potvrdzuje aj geologický rozbor jadrového muriva spomínaného údolného chrámu pozostávajúceho z masívnych vápencových blokov s rovnakými vlastnosťami ako vrstvy skalného masívu, v ktorých je vytesaná sfinga.

Vápencové vrstvy sfingy majú pritom rôznu kvalitu. Vrstva na úrovni hlavy kolosu je tvrdšia a zrejme sa z nej lámali bloky aj na stavbu pyramíd a chrámov. Vrstvy vápenca pod úrovňou hlavy sú menej kvalitné, mäkšie a rýchlejšie podliehajú poveternostným vplyvom i erózii. Možno práve ich ľahšia opracovateľnosť vnukla egyptským architektom myšlienku vytvoriť zo skalného masívu obrovské telo leva s hlavou panovníka, vymodelovanou z tvrdšej, t. j. trvácnejšej vrstvy.

Výsledky geologických štúdií ukázali, že vápencové bloky údolného chrámu Rachefovej pyramídy pochádzajú z miesta, kde sa nachádza sfinga, teda v čase stavby pyramíd slúžilo ako kameňolom. Aj na základe týchto poznatkov možno povedať, že sfinga vznikla pravdepodobne za vlády panovníka Rachefa.

Výtvor pradávnej civilizácie?

V súčasnosti sa niektorí bádatelia pokúšajú Veľkú sfingu datovať o niekoľko tisícročí hlbšie do minulosti a pripísať ju akejsi pradávnej zaniknutej civilizácii, možno Atlantíde, ktorá mala existovať tisícročia pred vznikom staroegyptského štátu (okolo roku 4000 pred Kristom). Podľa týchto bádateľov rozsiahla erózia, ktorú možno pozorovať na tele sfingy a na skalnom masíve, vznikla v dôsledku silných dažďov, aké sa v Egypte skutočne vyskytovali niekoľko tisíc rokov pred vznikom staroegyptskej civilizácie.

Spomínané domnienky sa však nezakladajú na komplexných znalostiach archeologického a historického materiálu z územia Egypta. Z obdobia, do ktorého táto skupina bádateľov sfingu datuje, nie sú známe žiadne archeologické doklady indikujúce existenciu kultúry, ktorej technologická úroveň by umožňovala vznik takejto pamiatky.

Erodované vrstvy na tele sfingy veda pripisuje činnosti piesku, vetrov, teplotným rozdielom a ďalším poveternostným faktorom, ktoré po stáročia zanechávali na sfinge svoje stopy. V niektorých púštnych oblastiach (napr. Gilf Kibír v Lýbijskej púšti) sama príroda vyčarila z kameňa bizarné tvary, ktoré sú veľmi podobné obrysom sfingy.

Čo-to nám o identite Veľkej sfingy napovedá aj ikonografický rozbor jej tváre. Je poznačená jazvami, ktoré jej uštedril čas i ruka človeka. Chýba jej nos a ochranná kobra (ureus), ktorá pôvodne zdobila jej čelo, zasa prišla o hlavu. Napriek tomu v blízkosti očí si nemožno nevšimnúť stopy po okrovej farbe, ktoré napovedajú, že prinajmenšom tvár sfingy bola farebne vyzdobená. Umelecké stvárnenie očí, obočie, ochranná kobra a v neposlednom rade pokrývka hlavy nemes poukazujú na ozdobné prvky typické pre staroveký Egypt. Okrem uvedených dokladov svedčí v prospech datovania Veľkej sfingy do tohto obdobia aj monumentalita, ktorá je z hľadiska architektonického vývoja charakteristická pre rané a vrcholné fázy 4. dynastie.

Koho zobrazuje?

Podobne tvár Veľkej sfingy je už dlhší čas predmetom odborných diskusií. V egyptologických kruhoch prevláda názor, že by mohla zobrazovať panovníka Rachefa. Nie je však jediný. Nemecký egyptológ Rainer Stadelmann prišiel s teóriou, že Veľká sfinga má zobrazovať Rachefovho otca, panovníka Chufuho. Svoj názor opiera o umenovedný rozbor kráľovských sôch z obdobia Starej ríše vrátane sochárskych zobrazení oboch spomínaných panovníkov.

Francúzsky egyptológ Auguste Mariette, ktorý v 19. storočí robil vykopávky na mieste údolného chrámu Rachefovej pyramídy, objavil niekoľko prekrásnych sôch tohto faraóna, ktoré sa dnes nachádzajú v priestoroch Egyptského múzea v Káhire. Patrí k nim aj slávna dioritová socha panovníka sediaceho na egyptskom tróne, ktorého zozadu chráni boh Hor v podobe sokola s rozprestretými krídlami.

Zatiaľ čo Rachefových sôch existuje niekoľko, v prípade panovníka Chufuho je situácia iná. V porovnaní v jeho obrovskou hrobkou v Gíze tak trochu ironicky vyznieva maličká, asi 7 cm vysoká soška tohto panovníka zhotovená zo slonoviny, ktorú počas archeologických vykopávok v starovekom meste Abdžu (gr. Abydos) objavil anglický egyptológ William Matthew Flinders Petrie. V krátkom hieroglyfickom nápise pri jej nohách je vyryté tzv. Horovo meno panovníka - Medžedu.

Táto malá soška je pritom jediná, ktorú možno bezpečne pripísať Chufuovi. Zobrazuje ho bez rituálnej brady, zatiaľ čo sochy jeho syna Rachefa ho stvárňujú spolu s ňou. V 19. storočí boli pri výskumoch sfingy objavené úlomky masívnej brady, ktoré sa dnes nachádzajú v múzeách v Káhire a Londýne. Stadelmann tvrdí, že brada bola k sfinge domodelovaná o viac než tisíc rokov neskôr v období Novej ríše (16. - 11. storočie pred Kristom). Okrem toho upozorňuje na rozdielne stvárnenie pokrývky hlavy nemes v prípade sfingy a sôch zobrazujúcich Rachefa, preto podľa neho sfinga nemôže zobrazovať tohto panovníka.

Existuje tiež názor, že kolos predstavuje panovníka druhého Chufuovho syna Radžedefa, ktorý vládol pred Rachefom. Radžedefov nedokončený pyramídový komplex sa nachádza severozápadne od Gízy na lokalite Abú Rawáš. Pri archeologickom výskume jeho hrobky sa našli úlomky kráľovských sôch, z ktorých niektoré poukazujú na možnosť, že pôvodne mali podobu sfingy. V takomto prípade by išlo o najstaršie egyptské sochy tejto podoby. Bol azda Radžedef iniciátorom stavby Veľkej sfingy v Gíze? Vzhľadom na to, že pri stavbe svojej hrobky uprednostnil Abú Rawáš pred Gízou, sa to zdá byť nepravdepodobné.

Čo sfinga vyjadruje?

Ani na túto otázku nejestvuje v egyptológii jednotný názor. Všeobecne sa usudzuje, že kombinácia tela leva a hlavy človeka by mohla byť manifestáciou jednoty zvieracej divokej sily a ľudskej inteligencie. Sfinga však z formálneho hľadiska umožňuje aj inú kombináciu zvieracieho a ľudského tela, prípadne len zvieracích častí. Zo starovekého Egypta sa zachovali doklady sfíng, v ktorých sa spájajú telesné časti leva, krokodíla, sokola, barana atď.

Predstava leva, jeho majestátnosti, dravosti a sily, sa v starovekom Egypte často spájala s postavou egyptského panovníka. V dynastickom období sa na pamiatkach objavujú reliéfy zobrazujúce panovníka v podobe sfingy, ktorá šliape po nepriateľoch, drví ich telá a symbolicky tak nad nimi víťazí.

So sfingami sa ďalej môžeme stretnúť pred vchodmi do chrámových komplexov a na ich nádvoriach, často v podobe celých alejí, kde mali plniť funkciu ochrankýň posvätných priestorov a procesných ciest. V tejto súvislosti treba spomenúť karnacký a luxorský chrámový komplex. Procesnú cestu dlhú vyše 2 kilometre, ktorou sú prepojené, lemovalo asi 700 sfíng so sochami panovníka Nechetnebefa I., stojaceho medzi ich labami.

O Veľkej sfinge sa uvažuje, že by mohla predstavovať symbolickú ochrankyňu kráľovského pohrebiska v Gíze, ktoré založil panovník Chufu. Ten si v tejto lokalite nepostavil hrobku (Veľkú pyramídu) len pre seba, ale dal tu vybudovať rozsiahle rodinné pohrebisko s hrobkami pre členov kráľovského rodu a vysokých štátnych hodnostárov, ktoré sa neskôr rozrastalo. Hoci sa jeho následník Radžedef rozhodol, že si svoju hrobku postaví v Abú Rawáši, ďalší faraón Rachef si za miesto svojej hrobky opäť zvolil Gízu. Aj v blízkosti jeho pyramídového komplexu sa rozrástlo pohrebisko s početnými hrobkami.

Ochranná funkcia Veľkej sfingy síce medzi egyptológmi dominuje, existujú však aj iné pohľady. V kontexte egyptského náboženstva by sa dala chápať i ako symbol egyptského kráľa a egyptského kráľovstva. Faraón, ktorého Egypťania považovali za boha Hora, bol mýtickým potomkom bohov, ktorých genealógia siahala až k Atumovi, stvoriteľovi sveta. Egyptský archeológ a zároveň súčasný šéf egyptskej pamiatkovej správy Zahi Hawass sa domnieva, že Veľká sfinga predstavuje panovníka Rachefa prinášajúceho obetné dary pre svojho otca Chufuho, ktorý bol uctievaný ako slnečný boh Ra.

Štúdium náboženstva starých Egypťanov napovedá, že v časoch 3. a 4. dynastie (28. - 26. storočie pred Kristom) sa v Egypte čoraz väčšmi prejavovali vplyvy a formy solárnej teológie. Centrom slnečného kultu v krajine bolo mesto Iunu (gr. Heliopolis), kde sa nachádzali hlavné chrámy slnečného božstva a odkiaľ podľa staroegyptskej viery pochádzalo tzv. devätoro - skupina deviatich božstiev (Atum, Šu, Tefnut, Geb, Nut, Usir, Eset, Sutech, Nebthet) na čele s bohom stvoriteľom Atumom, ktorý splynul so slnečným bohom Ra. Panovník Radžedef ako prvý spomedzi egyptských kráľov natrvalo rozšíril oficiálnu kráľovskú titulatúru o ďalší titul za Ra - syn (boha) Ra. Okrem toho meno slnečného boha Ra sa čoraz častejšie začalo vyskytovať v menách samotných kráľov (Radžedef, Rachef, Menkaure a ďalší). Tento solarizačný trend v staroegyptskom náboženstve obdobia Starej ríše vyvrcholil v priebehu 5. dynastie (25. - 24. storočie pred Kristom).

Stéla Thutmoseho IV.

Solárne asociácie v súvislosti s Veľkou sfingou sa zakladajú najmä na archeologických a epigrafických dokladoch pochádzajúcich z obdobia Novej ríše, ktoré sú však o viac než tisíc rokov mladšie ako sfinga. Medzi jej prednými labami sa nachádza žulová stéla vysoká 3,6 m, ktorú dal vztýčiť panovník 18. dynastie Thutmose IV., vládnuci na začiatku 14. storočia pred Kristom.

Dochovaná časť hieroglyfického textu rozpráva nasledujúci príbeh. Keď bol Thutmose ešte princom, unavený lovom si ľahol do tieňa sfingy a zaspal. V sne sa mu prihovorilo slnečné božstvo prebývajúce v sfinge. Tá ho prosila, aby oslobodil jej telo spod ťarchy piesku, a za odmenu mu sľúbila, že sa stane kráľom Egypta.

Sny boli pre starých Egypťanov vždy opradené tajomstvom a považovali sa za božské vnuknutia, v ktorých bohovia predpovedali budúcnosť. Na pamiatku tejto udalosti dal Thutmose IV. vztýčiť pamätnú stélu.

V období Novej ríše bola Veľká sfinga v Gíze objektom uctievania ako solárne božstvo Horemachet - Hor na horizonte. Archeologické výskumy odhalili množstvo kultového materiálu v jej okolí vrátane oltárov, stél, keramiky atď. Severovýchodne od sfingy dal už otec Thutmoseho IV. Amenhotep II. postaviť chrám orientovaný k sfinge, ktorý je dnes čiastočne zrekonštruovaný.

Niektorí bádatelia sa domnievajú, že na vysokom podstavci pod kolosom sa nachádzala socha stojaceho panovníka. Túto možnosť naznačuje jedna z novoríšskych stél. V jej hornej časti je zobrazený Thutmose IV., ktorý sfinge prináša obetné dary. Sfinga tu leží na priečelí kráľovského paláca.

Pod vplyvom tohto zobrazenia si niektorí amatérski bádatelia myslia, že sa pod ňou nachádzajú skryté priestory, možno komnaty akéhosi podzemného paláca. Myšlienku o tajomných priestoroch pod Veľkou sfingou, kde sú uložené zvitky obsahujúce vedomosti stratenej civilizácie, vyslovil v minulom storočí aj známy americký veštec a okultista Edgar Cayce.

V tejto súvislosti sa uskutočnilo aj niekoľko geofyzikálnych meraní. V skalnom podloží pod sfingou a v jej blízkosti sa skutočne vyskytujú dutiny prirodzeného pôvodu i šachty, ktoré preukázateľne vytvoril človek. Jedna sa nachádza v zadnej časti sochy pri chvoste. Začiatkom 80. rokov minulého storočia ju na základe výpovede miestneho obyvateľa preskúmali Zahi Hawass a americký egyptológ Mark Lehner. Ich výskum ukázal, že je to niekoľko metrov dlhá šachta vedúca pod sfingu, avšak bez väčšieho významu.

V súčasnosti sa najmä v dôsledku znečisťovania životného prostredia a masovej turistiky venuje zvýšená pozornosť ochrane a rekonštrukcii Veľkej sfingy, ktoré sa dokonca uprednostňujú pred jej výskumom. Priamo k sfinge sa dnes možno dostať len na zvláštne povolenie.

Odporúčaná literatúra:
KREJČÍ, J., MAGDOLEN, D.: Zajímavosti ze země pyramid aneb 100 NEJ ze starého Egypta. Praha 2005.
MANLEY, B.: Sedemdesiat veľkých záhad starého Egypta. Bratislava 2004.

Mgr. Dušan Magdolen, PhD. (1969),
vyštudoval odbor história a archívnictvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Roku 1997 absolvoval doktorandské štúdium v Českom egyptologickom ústave Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. Pôsobí v Ústave orientalistiky SAV v Bratislave, zaoberá sa dejinami starovekého Egypta.

Slovná ilustrácia

Chrám sfingy - prototyp slnečného chrámu 5. dynastie?

Pred Veľkou sfingou, severne od Rachefovho údolného chrámu, sa nachádzajú ruiny gigantickej stavby, ktorá svojou veľkosťou prevyšuje Rachefov údolný chrám. V egyptológii sa jej hovorí Chrám sfingy. Tajomstvo týchto ruín znásobuje fakt, že podobne ako v prípade Veľkej sfingy v písomných a ikonografických prameňoch neexistuje o tejto stavbe žiadna zmienka. Z chrámu k sfinge nevedie nijaký priechod a samotný chrám neleží v jej osi. Napriek tomu obe pamiatky zrejme súvisia.

Jadro chrámu bolo postavené z obrovských vápencových blokov z vrstiev toho istého skalného masívu, kde sa nachádza Veľká sfinga. Archeologické výskumy ukázali, že vnútorná a vonkajšia časť chrámu boli obložené blokmi červenej asuánskej žuly. Podlahu tvorili podobne ako v Rachefovom údolnom chráme alabastrové bloky. Plán Chrámu sfingy je ukážkovým príkladom vyspelých znalostí geometrie a architektúry. Chrámový interiér je dokonale symetrický podľa východo-západnej osi. Vo východnej fasáde sú dva vchody, ktorými sa vchádza do centrálneho otvoreného nádvoria obdĺžnikového pôdorysu, orientovaného severo-južným smerom. Po obvode nádvoria, pôvodne zastrešeného, je rozmiestnených 24 pilierov, ktoré podľa niektorých bádateľov mali symbolizovať 24 hodín. V centrálnej časti nádvoria sa pred desiatimi mohutnými vnútorným piliermi v podlahe nachádzajú priehlbne, v ktorých mali byť pôvodne zapustené sochy, pravdepodobne zobrazujúce panovníka sediaceho na tróne. Vo východnej a v západnej časti chrámu sa nachádzajú hlboké výklenky, situované presne oproti sebe, pred ktorými stála dvojica pilierov. Existuje názor, že uvedené piliere mali symbolizovať ruky a nohy nebeskej bohyne Nut, ktorá sa v egyptskej ikonografii neskôr zobrazovala ako žena s dlhým telom, sklonená nad zemou. Predpokladá sa, že oba výklenky mali slúžiť na uctievanie vychádzajúceho a zapadajúceho slnka.

Archeologické a architektonické výskumy však zároveň ukázali, že chrám nebol dostavaný, a teda zrejme ani nebol funkčný. Tento záver by potvrdzovala aj absencia akýchkoľvek zmienok o chráme v dochovaných písomných prameňoch. V opačnom prípade by sa vzhľadom na množstvo nápisov pochádzajúcich z Gízy alebo iných lokalít vyskytli správy o kňazoch slúžiacich v chráme, prípadne aj jeho názov. Práve fakt, že takéto texty neexistujú, slúži amatérskym nadšencom ako jeden z hlavných argumentov, že sfinga a chrám pred ňou majú prehistorický pôvod.

Architektúra Chrámu sfingy naznačuje, že by mohlo ísť o svätyňu spätú so slnečným božstvom. Z neskorších dokladov vieme, že slnečné chrámy mali nezastrešené nádvoria, ktoré boli otvorené k oblohe a slnečnému bohu. Tento typ egyptských chrámov z obdobia Starej ríše predstavuje pre egyptológov jednu veľkú neznámu. Z územia hlavného centra slnečného kultu, mesta Iunu (v súčasnosti sa toto staroveké mesto nachádza pod domami obyvateľov káhirského predmestia), sa nezachovali žiadne chrámy z tohto obdobia. Archeologické doklady dvoch chrámových komplexov spätých s kultom slnečného boha však existujú v kráľovskom pohrebisku v Abúsíre na západnom brehu Nílu, no tie pochádzajú až z obdobia 5. dynastie, keď slnečný kult vrcholil.

Z písomných prameňov však poznáme názvy až šiestich podobných stavieb, ktoré sa pripisujú panovníkom tejto dynastie Wesekafovi, Sahuremu, Neferirkaremu, Neferefremu, Niuserremu a Menkauhorovi. Súčasťou názvu každého chrámu je meno slnečného boha Ra ( ): Nechen-Ra, Sechet-Ra, Set-ib-Ra, Hetep-Ra, Šezep-ib-Ra, Achet-Ra. Papyrusové archívy objavené v pyramídových chrámoch panovníkov pochovaných v Abúsíre prezrádzajú, že slnečné chrámy boli funkčne úzko späté s pyramídovými komplexami týchto kráľov.

Z papyrusových archívov sa, žiaľ, dochovali len fragmenty a v dvoch slnečných chrámoch archeológovia žiadne papyrusy nenašli. Naše poznanie skutočného významu slnečných chrámov a tohto obdobia egyptských dejín tak ostáva neúplné.

Práve na slnečné chrámy 5. dynastie sa prednedávnom zameral Ústav orientalistiky Slovenskej akadémie vied v Bratislave v spolupráci so zahraničnými partnermi. Jedným z cieľov plánovaného komplexného výskumu je pokúsiť sa lokalizovať pozostatky chýbajúcich štyroch slnečných chrámov, ak sa, pravda, preukáže, že tieto stavby existovali. Sú totiž názory, že napriek dochovaným názvom nie všetky chrámy v skutočnosti aj stáli. V každom prípade ich ruiny by mohli ukrývať cenné informácie historického a umenovedného významu, dôležité pre poznanie tejto etapy vývoja egyptskej civilizácie.

Vynára sa tiež ďalšia otázka. Mohol by Chrám sfingy, ktorý vznikol v časoch narastajúceho vplyvu kňazstva slnečného boha v krajine, predstavovať akýsi prototyp slnečného chrámu? Niektorí egyptológovia sa domnievajú, že áno. Chrám sfingy bude v kontexte štúdia staroegyptskej civilizácie nepochybne jednou z tém, na ktorú slovenská egyptológia zameria svoju pozornosť.

Táto tabuľka nemusí byť

CHRONOLÓGIA REŠTAUROVANIA A VÝSKUMOV VEĽKEJ SFINGY
Nová ríša, 16. - 11. storočie pred Kristom (1. etapa) vztýčenie pamätnej stély, tehlová ohrada, domodelovanie rituálnej brady (a sochy?)
Neskoré obdobie, 8. - 4. storočie pred Kristom (2. etapa) opravy obloženia sfingy
Rímske obdobie, 1. storočie pred Kristom - 4. storočie po Kristovi (3. etapa) opravy obloženia sfingy
1798 učenci Napoleonovej výpravy uskutočnili merania hlavy sfingy
1817 odstránenie piesku pred sfingou a objav úlomkov brady a hlavy kobry
1842 - 1845 dokumentácia stély Thutmoseho IV.
1849 prvé fotografie sfingy
1853 čistiace práce v okolí sfingy
1925 - 1936 (4. etapa) čistiace a reštaurátorské práce; spevnenie hlavy sfingy
1936 - 1938 archeologický výskum sfingy, doklady kultu z obdobia Novej ríše
1955 - 1987 (5. etapa) sporadické reštaurátorské práce zväčša na obložení sfingy
1967 - 1970 výskum Chrámu sfingy
1979 -1980 fotogrametrický výskum sfingy; geologický prieskum; reštaurovanie obloženia sfingy, výskum podzemnej šachty v jej zadnej časti
1987 elektromagnetický sondážny prieskum terasy sfingy
1989 - súčasnosť (6. etapa) systematické monitorovanie stavu a komplexný prístup k reštaurátorským prácam
1990 inštalovanie solárnej monitorovacej stanice sledujúcej vplyvy prostredia a poškodenie sfingy
1991 geologický prieskum, ktorého výsledky naznačili možnosť dutín pod sfingou
1992 prvý medzinárodný kongres venovaný sfinge a jej ochrane
1992 výsledky geologického výskumu nepotvrdili prítomnosť väčších dutín pod sfingou
1996 geofyzikálne snímkovanie v okolí sfingy
1998 ukončenie reštaurátorských prác

Pozri sa na mňa! Len sa na mňa pozri, Thutmose, syn môj! Ja som Tvoj otec, Horemachet-Cheprer-Ra-Atum. Dám Ti moje pozemské kráľovstvo v čele živých. Budeš nosiť Bielu korunu a Červenú korunu na tróne Geba, kráľovského princa.


 

Virtuálna základňa a sprievodca milovníkov histórie!

Do Vašej pozornosti ďalej odporúčame:

Historický ústav SAV | Historický časopis | Historické štúdie | Forum Historiae | Slovanské štúdie | Slovenská historická spoločnosť pri SAV | SNKH | SDKSVE pri SAV | Dejiny.sk

Optimalizované pre IE 4.0 a vyššie verzie. Odporúčame rozlíšenie 1024 x 768, farby True Color 32 bitov, 17" monitor.

COPYRIGHT © 2000 - 2016 PRO História. ALL RIGHTS RESERVED. Made in Slovakia