História - Revue o dejinách spoločnosti
Archív | Autori | Pokyny pre autorov | Predplatné časopisu | Knihy | Tiráž
 

Aktuálne číslo

Vážení priaznivci Histórie, redakcia časopisu pre Vás pripravila digitálnu knižnicu. Jednotlivé ročníky a čísla (do roku 2016) si môžete pozrieť vo Virtuálnej študovni.

História 6/2018

Vychádza 6x ročne

ISSN 1335-8316
(tlačené vydanie)

História - Revue o dejinách spoločnosti

Online kníhkupectvo BUX.sk

Práca v zahraničí, EÚ

Hurghada / Hurgada

Sharm El Sheikh

Mallorca

Rhodos

Cyprus

Rub a líce sociálneho inžinierstva

Miroslav Londák

Socialistické spoločenské zriadenie prinášalo právo na prácu kodifikované ústavou, na druhej strane sa však začínalo obdobie sociálneho inžinierstva. Celé skupiny, napr. živnostníci, remeselníci a príslušníci buržoáznych vrstiev, boli zbavované vlastných výrobných prostriedkov a rôznym spôsobom sa im nanucoval iný spôsob obživy, zanikali súkromné praxe právnikov či lekárov. Pri zospoločenšťovaní výrobných prostriedkov sa jediným a všemocným nositeľom vlastníctva stal štát, ktorý bol vlastne aj výhradným podnikateľským subjektom. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ekonomický vývoj bol v poriadku. Hoci priemysel nefungoval najefektívnejšie, predsa sa podstatne rozšíril a uskutočňovali sa ciele industrializácie. Poľnohospodárstvo plnilo stanovené ciele napriek združstevňovaniu, narušeniu slobody mnohých vlastníkov pôdy, ktorí nemohli rozhodovať o spôsobe svojej obživy a existencie. Rozširovali sa nevýrobné odvetvia hospodárstva a bol dostatok práce pre všetkých. Napriek nivelizácii miezd sa do istej miery saturovali potreby obyvateľstva. Pozrime sa však na niektoré problémy súvisiace so zamestnanosťou na Slovensku po roku 1948.

Poľnohospodárstvo a priemysel

Špecifické odvetvie predstavovalo poľnohospodárstvo. Po prevrate z roku 1948 bolo Slovensko v podstate agrárna krajina, kde vyše 60 % z celkového počtu zamestnaných pracovalo v tomto odvetví. Modernizácia ekonomickej štruktúry si vyžadovala uvoľniť pracovné sily v prospech priemyslu, čo sa však dialo pod vplyvom dogiem marxizmu-leninizmu - zospoločenšťovaním, resp. združstevňovaním pomocou rozličných foriem nátlaku. Relatívne rýchlo rástla produktivita práce. Už koncom 40. rokov sa v poľnohospodárstve dosiahla predvojnová úroveň a koncom 60. rokov sa o ňom hovorilo ako o stabilizujúcom odvetví ekonomiky. V rokoch 1948 - 1970 sa určujúcim odvetvím ekonomiky stal priemysel, a to v podiele na tvorbe národného dôchodku aj v počte zamestnancov. Slovensko sa prostredníctvom socialistickej industrializácie menilo z agrárnej krajiny na priemyselnú. Prišli sem investície, ktoré by za existencie kapitalistického zriadenia a liberalistickej ekonomiky do daného regiónu v takej kvantite nemuseli plynúť a pravdepodobne by ani neplynuli. Z negatív socialistickej industrializácie možno spomenúť aspoň nedostatočnú technickú úroveň novopostavených závodov, bariéru medzi podnikmi a zahraničným obchodom, málo stimulov na pokrokové technológie, odtrhnutosť od trhu, prílišná orientácia na výrobu výrobných prostriedkov a ťažký priemysel, nedostatočnú výrobu spotrebných predmetov. Priemysel produkoval najmä výrobky s nízkou pridanou hodnotou, dodával polotovary do českých krajín, resp. na menej náročné trhy, napr. do východoeurópskych či rozvojových krajín. Štruktúra priemyslu nerešpektovala vnútorné potreby slovenskej ekonomiky.

Pri sledovaní politiky zamestnanosti i nezamestnanosti sa nevyhneme otázkam spojeným s demografickou situáciou na Slovensku a v Československu. Nemožno hovoriť len o miliónoch korún plynúcich v prospech rozvoja slovenského priemyslu a o tom, ako v jednotlivých časových obdobiach kontinuálne rástol počet zamestnaných v priemysle na Slovensku. Treba vychádzať z porovnania s vývojom v českých krajinách ako s podstatne industrializovanejšou časťou republiky. České krajiny boli vďaka predchádzajúcemu hospodárskemu a politickému vývoju po druhej svetovej vojne značne rozvinutejšie. Svedčí o tom celková štruktúra odvetvovej zamestnanosti v jednotlivých krajinách, počet zamestnaných v priemysle, stupeň urbanizácie (roku 1950 žilo na území českých krajov v obciach a mestách nad 20-tisíc obyvateľov 2 464 140 osôb, na území Slovenska 396 933 osôb) a pod. Pokiaľ v českých krajinách priemysel prechádzal do fázy intenzívneho rozvoja, Slovensko do industrializačnej fázy len vstupovalo.

Česko a Slovensko

V českých krajinách v prvých povojnových rokoch pokles počtu obyvateľov nemeckej národnosti (vyše 2,5 milióna) sčasti nahradili osoby slovenskej národnosti (vyše 200-tisíc). Roku 1950 žilo na území českých krajín vyše 267-tisíc a roku 1955 to bolo viac ako 350-tisíc. Ak sa o medzivojnovom období hovorilo, že Slovensko nedokáže uživiť svojich obyvateľov, a preto ich tisíce odchádzali za prácou do cudziny, tak po roku 1948 sa situácia zmenila. Slováci totiž za prácou za hranice nemohli vycestovať, ani vysťahovať sa. Nové spoločenské zriadenie sľubovalo právo na prácu a dostatok pracovných príležitostí, ktorý mal priniesť nebývalý rozvoj a budovanie nového priemyslu na Slovensku. Ostala možnosť vnútroštátnej imigrácie - častý odchod za prácou do Čiech. Za roky 1950 - 1954 podľa odhadov na 1 000 obyvateľov pripadalo 31,4 vysťahovaných. Publikácia Hospodársky vývoj Slovenska pri ďalších päťročniciach uvádza údaj 18,4 - 20,4 ‰. Napriek tomu, že v rokoch 1948 - 1970 sa Slovensko na celkovom raste zdrojov pracovných síl v Československu podieľalo 66,14 %-ami, v celoštátnom raste to predstavovalo len 31,62 %. Celkové zdroje pracovných síl v českých krajinách vzrástli v danom období o 4,86 %, na Slovensku o 26,06 %. V rokoch 1950 - 1970 vzrástol počet obyvateľstva v produktívnom veku v českých krajinách o vyše 207-tisíc, na Slovensku o viac ako 523-tisíc. No pokiaľ v českých krajinách vzniklo v celej ekonomike v rokoch 1951 - 1970 vyše 835-tisíc nových pracovných príležitostí, na Slovensku v tom istom období to bolo 440-tisíc. Tento stav sa podpísal na vyššej ekonomickej aktivite obyvateľstva žijúceho na území českých krajov, ako aj na jeho vyššej životnej úrovni.

V sledovanom období na Slovensku kontinuálne a rýchlo rástol počet zamestnaných v priemysle. Problémom však bolo, že počet novovytvorených pracovných príležitostí nestačil na zamestnanie všetkých, ktorí opustili sektor poľnohospodárstva. Preto tu v rokoch 1948 - 1954 neustále klesal počet zamestnaných v odvetviach hmotnej výroby. V českých krajinách však takáto situácia v podstate nenastala. Omnoho industrializovanejšia krajina vytvorila dostatok nových pracovných príležitostí v priemysle, a ten dokázal zamestnať všetkých, ktorí opustili poľnohospodárstvo. Pre celé sledované obdobie platilo, že Slovensko sa podieľalo vyše 27 %-ami na celoštátnom raste pracovných príležitostí v odvetviach hmotnej výroby. Počet zamestnaných v sektore poľnohospodárstva klesol takmer o 459-tisíc, v českých krajoch o 600-tisíc. Na jednej strane sa hovorilo o rýchlej socialistickej industrializácii Slovenska podporovanej z celoštátnych zdrojov, o enormnom raste počtu pracovných príležitostí v slovenskom priemysle. Tieto procesy však nemožno posudzovať izolovane a nevidieť ďalší podstatný rast priemyslu a celej ekonomiky v Česku, podporovaný o. i. tisíckami pracovných síl zo Slovenska. Podstatné sumy investované z celoštátnych zdrojov plynuli do českých krajov. Napr. za obdobie prvej päťročnice 78 % základných prostriedkov získaných investičnou výstavbou bolo na území dnešnej Českej republiky.

Ženy v práci

Jedným z aspektov zamestnanosti v období socializmu bol problém zamestnanosti žien. Okolo roku 1948 ich bolo na Slovensku zamestnaných niečo vyše 600-tisíc, veľká väčšina v poľnohospodárstve. Postupne rástol i počet žien zamestnaných v priemysle, napr. 50-tisíc roku 1948, 85-tisíc roku 1953, 114-tisíc roku 1959, 163-tisíc roku 1964, roku 1970 245-tisíc, pričom klesol počet zamestnaných v poľnohospodárstve. Napriek industrializácii zamestnanosť žien na Slovensku rástla pomalšie ako v Česku. Kým ich podiel na ekonomicky aktívnom obyvateľstve Slovenska bol ešte roku 1948 vyšší (40,1 %) než v Česku (36,9 % a tu aj kontinuálne rástol tak, že roku 1973 už dosahoval 48,5%), na Slovensku zaznamenal v rokoch 1960 - 1965 dokonca pokles (až na 39,1%). V sledovanom období sa zamestnanosť žien na Slovensku zvýšila o 55,16 %, v Česku o 88,09 %, a to napriek tomu, že od roku 1950 do roku 1970 sa zvýšil počet žien na Slovensku o 29,75 %, kým v Česku len o 10,67 %. Počet žien v produktívnom veku (od 18 do 54 rokov) v rokoch 1950 - 1970 v Česku dokonca klesol o 30 982, pričom na Slovensku vzrástol o 170 692. V rokoch 1948 - 1970 vzrástol počet pracovných príležitostí pre ženy na území českých krajín o vyše 827-tisíc, na území Slovenska o vyše239-tisíc. Podľa analýz, ktoré vznikli na pôde centrálnych inštitúcií v Prahe roku 1969, na Slovensku okamžite mohlo nastúpiť do pracovného pomeru 100 - 130-tisíc ženských pracovných síl, prirodzene, ak by boli pre ne pripravené adekvátne sociálne podmienky, napr. dostatok predškolských zariadení, vybavenosť rôznymi službami a pod. Jednou z príčin, prečo sa objavoval relatívny nedostatok pracovných príležitostí pre ženy, mohla byť i nedostatočná podpora rastu spracovateľského priemyslu na Slovensku, ktorý si vyžadoval značné počty pracujúcich a poskytuje miesta vhodné pre ženy. Na Slovensku totiž kontinuálne od roku 1949 až do 80. rokov 20. storočia klesal podiel výroby spotrebných predmetov na celkovej priemyselnej výroby - od 55 % z roku 1949 na 31 % roku 1983. Zamestnanosť v období socializmu mala mnohé ďalšie zaujímavé aspekty, z ktorých možno spomenúť regionálnu problematiku, jednotlivých národností žijúcich na území Slovenska v jednotlivých kategóriách zamestnancov, otázky kvalifikácie, jej rastu a využiteľnosti v praxi, odmeňovania za prácu, samostatnú kapitolu tvoria osudy ľudí, ktorým socialistické spoločenské zriadenie z politických dôvodov nedovolilo vykonávať prácu. Koniec slobody podnikania po februári 1948 nepochybne výrazne negatívne zasiahol celé skupiny obyvateľstva, ktorých životom bola či už snaha zveľadenia rodinného majetku, alebo potreba či schopnosť osobného presadenia sa. Na druhej strane však treba konštatovať, že sa skončilo obdobie masovej nezamestnanosti, hoci s nivelizáciou platov, čiastočnou sociálnou prezamestnanosťou, sťahovaním sa za prácou, resp. problematickým dochádzaním obyvateľov Slovenska za prácou na územie českých krajín. Pri zamyslení sa nad vývojom zamestnanosti v období socializmu a nad celým ekonomickým vývojom Slovenska po roku 1948 môže tiež vzniknúť otázka, do akej miery je za masovú nezamestnanosť na Slovensku v 90. rokoch 20. storočia (20 % nezamestnaných, teda 500-tisíc ľudí, pričom v Českej republike takáto masová nezamestnanosť nevznikla) zodpovedný i vývin po februári 1948, a teda do akej miery bol ekonomický rast na Slovensku optimálny.

Tab. 1: Ekonomická aktivita obyvateľov Československa
Rok Počet obyvateľov Počet obyvateľov v produktívnom veku Obdobie ekonomickej aktivity Produktivita ekonomicky aktívnych (v %)
1930 14 004 179 8 603 432 5 346 855 62,15
1950 12 338 450 7 428 903 4 507 717 60,68
1961 13 745 57 7 676 094 6 439 412 83,89
1970 14 344 987 8 160 21 6 982 502 85,57
Zdroj: Historická štatistická ročenka ČSSR 1985.

Tab. 2.: Ekonomická aktivita obyvateľov Česka
Rok Počet obyvateľov Počet obyvateľov Čiech v produktívnom veku na celoštátnych údajoch (v %) Obyvatelia v produktívnom veku Ekonomicky aktívni obyvatelia Produktivita ekonomicky aktívnych (v %)
1930 10 674 386 76,22 6 716 287 4 322 234 64,35
1946 - 1947 8 762 361 72,10 - - -
1950 8 896 133 5 399 510 3 349 179 62,03
1961 9 571 53 69,63 5 393 523 4 695 264 87,05
1970 9 807 69 68,37 5 607 357 4 983 767 88,88
Zdroj: Historická štatistická ročenka ČSSR 1985.

Tab. 3: Ekonomická aktivita obyvateľov Slovenska
Rok Počet obyvateľov Počet obyvateľov Slovenska v produktívnom veku na celoštátnych údajoch (v %) Obyvatelia v produktívnom veku Ekonomicky aktívni obyvatelia Produktivita ekonomicky aktívnych (v %)
1930 3 329 793 23,78 1 887 145 1 024 621 54.29
1946 - 1947 3 327 803 - - - -
1950 3 442 317 27,90 2 029 393 1 158 538 57.09
1961 4 174 046 30,37 2 282 571 1 744 148 76.41
1970 4 537 290 31,63 2 552 862 1 998 735 78.29
Zdroj: Historická štatistická ročenka ČSSR 1985.

Tab. 4: Pracujúci v národnom hospodárstve podľa odvetví v Československu
Rok Spolu Odvetvie hmotnej výroby Poľnohosporársto Priemysel
1948 5 497 163 4 824 520 2 236 677 1 632 874
1951 5 562 351 4825 073 1 992 104 1 721 871
1960 6 004 677 5 032 543 1 466 006 2 253 061
1970 6 870 981 5 428 990 1 178 231 2 632 258

Tab. 5: Pracujúci v národnom hospodárstve podľa odvetví v Česku
Rok Spolu Odvetvie hmotnej výroby Poľnohospodárstvo Priemysel
1948 3 983 527 3 439 268 1319 267 1 404 114
1951 4 033 720 3 457 060 1 193 965 1 448 202
1960 4 449 984 3 719 985 904 652 1 850 925
1970 4 922 926 3 879 500 719 581 2 023 255

Tab. 6: Pracujúci v národnom hospodárstve podľa odvetví na Slovensku
Rok Spolu Odvetvie hmotnej výroby Poľnohospodárstvo Priemysel
1948 1 513 636 1 385 252 917 410 228 760
1951 1 528 631 1 368 013 798 139 273 669
1960 1 554 693 1 312 558 561 354 402 136
1970 1 948 055 1 549 490 458 650 609 003
Zdroj Historická statistická ročenka ČSSR 1985.

Tab. 7: Štruktúra zamestnanosti podľa odvetví v Československu
Rok Zamestnaní v poľnohospodárstve z celkového počtu pracujúcich (%, bez lesníctva) Zamestnaní v priemysle z celkového počtu pracujúcich (%, bez stavebnej výroby)
1948 40,68 29,70
1951 35,81 30,95
1960 24,41 37,52
1970 17,15 38,31

Tab. 8: Štruktúra zamestnanosti podľa odvetví v Česku
Rok Zamestnaní v poľnohospodárstve z celkového počtu pracujúcich (%, bez lesníctva) Zamestnaní v priemysle z celkového počtu pracujúcich (%, bez stavebnej výroby)
1948 33,12 35,25
1951 29,26 35,90
1960 20,33 41,59
1970 14,62 41,09

Tab. 9: Štruktúra zamestnanosti podľa odvetví na Slovensku
Rok Zamestnaní v poľnohospodárstve z celkového počtu pracujúcich (%, bez lesníctva) Zamestnaní v priemysle z celkového počtu pracujúcich (%, bez stavebnej výroby)
1948 60,61 15,11
1951 52,21 17,90
1960 36,11 25,86
1970 23,54 31,26
Zdroj: Historická štatistická ročenka 1985.

PhDr. Miroslav Londák, CSc. (1961),
pracuje v Historickom ústave SAV v Bratislave. Zaoberá sa hospodársko-politickými dejinami povojnového Československa a Slovenska. Je autorom monografie Otázky industrializácie Slovenska 1945 - 1960 (1999).

HISTÓRIA - DARČEK - Mimoriadna ponuka pre nových odberateľov!

Počúvanie je nové čítanie


 

Virtuálna základňa a sprievodca milovníkov histórie!

Do Vašej pozornosti ďalej odporúčame:

Historický ústav SAV | Historický časopis | Historické štúdie | Forum Historiae | Slovanské štúdie | Slovenská historická spoločnosť pri SAV | SNKH | SDKSVE pri SAV | Dejiny.sk

Prehlásenie o ochrane osobných údajov získavaných cez internetové stránky

COPYRIGHT © 2000 - 2021 HISTÓRIA. ISSN 1335-8316, ISSN 2585-9080. ALL RIGHTS RESERVED. Made in Slovakia.