História - Revue o dejinách spoločnosti
Archív | Autori | Pokyny pre autorov | Predplatné časopisu | Knihy | Tiráž
 

Aktuálne číslo

Vážení priaznivci Histórie, redakcia časopisu pre Vás pripravila digitálnu knižnicu. Jednotlivé ročníky a čísla (do roku 2016) si môžete pozrieť vo Virtuálnej študovni.

História 6/2018

Vychádza 6x ročne

ISSN 1335-8316
(tlačené vydanie)

História - Revue o dejinách spoločnosti

Online kníhkupectvo BUX.sk

Práca v zahraničí, EÚ

Hurghada / Hurgada

Sharm El Sheikh

Mallorca

Rhodos

Cyprus

Tajomstvá bytu v Paríži

Eva Králiková

Návšteva u Štefánika

Interiér Štefánikovho bytu v Paríži bol roku 1940 prenesený z Prahy na Slovensko, umiestnený v Slovenskom národnom múzeu (SNM) v Martine a o rok neskôr sprístupnený verejnosti. Pri inštalovaní zbierky múzejníci zachovali úplnú autenticitu, aby túto osobnosť priblížili návštevníkom čo najvernejšie. Predmety z ďalekých ciest, útulný salónik, pracovňa či vojensky prísna jednoduchá spálňa bytu na Rue Leclerc číslo 6 rozprávajú Štefánikov príbeh výrečnejšie ako slová.

Milan Rastislav Štefánik počas svojho krátkeho života prežíval radosti i starosti, miloval život, rád sa pohyboval v bohémskej spoločnosti, medzi krásnymi ženami i politikmi, štátnikmi. Napriek telesnej krehkosti a zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu sa nebál konfliktov, ktoré často riešil s ľahkosťou virtuóza ľudských a spoločenských vzťahov, vzdelaného a inteligentného človeka. Jeho odkaz ostal nielen vo vykonaných činoch, ale v zhmotnenej podobe aj v jeho rozsiahlej pozostalosti. Ako každý človek, aj on sa obklopoval predmetmi, ktoré mu robili radosť, materializovali chvíle života, na ktoré nechcel zabudnúť. V expozícii možno vidieť, ako títo mlčanliví svedkovia výstižne vypovedajú o ňom, o jeho záujmoch, o tajomstvách ukrytých v tajnej komnate mysle, dokresľujú jeho intimitu, oslovujú svojou originalitou, vypovedajú o jeho estetickom cítení, vycibrenom umeleckom vkuse či schopnosti žiť naplno. Zoznamy zhotovené Štefánikovými príbuznými v Paríži po jeho tragickej smrti evidujú viac ako 2 000 predmetov. Pri ich štúdiu nás ovanie exotika vzdialených krajín, ale aj vnútorný svet kultivovaného človeka, estéta milujúceho život so všetkými radosťami, smútkom i neúspechmi.

Závan exotiky

Najzaujímavejšou časťou kolekcie sú exotické zbierky dovezené zo Štefánikových ciest po svete. Zavedú nás do krajín Tichomoria, Strednej Ázie, Ďalekého východu, tajomných zákutí Afriky aj Ameriky. Štefánik sa zaujímal skutočne o všetko. Počas prevažne pracovných ciest spojených s astronomickým bádaním v Španielsku, Rusku, Turkménsku, Alžírsku, Tunisku, na Malte, Cejlóne, Tahiti, Novom Zélande, v Austrálii, Brazílii, USA, Paname, Ekvádore či Japonsku bol nielen astronómom a vedeckým vyslancom Francúzska, ktoré ho prijalo za svojho, ale najmä pozorovateľom života. Jeho zberateľstvo nebolo cielené, malo podtext veľkej citovej intuície získať to, čo sa mu páčilo, čo malo pre neho nádych vône navštívenej krajiny, ktorej závan si chcel preniesť domov. Mnohé zbierky mali už vtedy veľkú umeleckohistorickú hodnotu, dnes ju znásobila nielen osobnosť ich majiteľa, ale často aj ich autora. K najznámejším patril napríklad súbor drevorezov a drevorytov maliara Paula Gauguina, ktoré Štefánik doslovne objavil na Tahiti. Táto kolekcia patrí dodnes k najcennejšiemu, čo tento významný francúzsky umelec vytvoril počas pobytu v Oceánii. Súčasťou exotických zbierok sú predmety kultového charakteru, ale aj predmety bežného života (odev, šperky). Dodnes málo známe sú exotiká prírody (zbierka chrobákov, unikátna kolekcia kolibríkov z Ekvádoru, koraly, pštrosie vajcia, drobné mušle či iné zoologické a paleontologické pamiatky).

Intimitu Štefánikovho osobného života prezrádzajú memoriálne predmety dennej potreby. Časti odevov prezrádzajú, že bol menšieho vzrastu. Vojenské uniformy a ich súčasti sú svedkami jeho bolestivej anabázy v rokoch prvej svetovej vojny. Nábytkové solitéry, úžitkové drobnosti svedčia o jeho estetickom cítení so zmyslom pre praktickosť. Steny parížskeho bytu zdobili originály výtvarných diel od priateľov výtvarníkov, v ktorých spoločnosti sa najmä počas začiatkov pobytu v Paríži veľmi rád pohyboval. Diela Františka Šimona, Otakara Španiela, Ludvíka Strimpla mu sprítomňovali krásu krajiny, ktorá sa mu stala druhou domovinou, ale zároveň mu prinášali nostalgické spomínanie na domov. Časti zložitých hvezdárskych a meteorologických prístrojov približujú jeho túžbu poznať hviezdnu oblohu. Túžbu odhaľovať záhady tohto sveta prezrádzajú ojedinelé dôkazy jeho neobvyklej zábavy - iluzionizmu. Štefánikov tragický koniec pripomínajú dnes už ťažko identifikovateľné pozostatky odevov a lietadla, ktoré havarovalo v Ivanke pri Dunaji.

Slovná ilustrácia:

Štefánikova pozostalosť

Štefánikova pozostalosť bola po jeho smrti dočasne uložená v Múzeu čs. légií na zámku v Prahe Tróji, neskôr ju spravovalo Muzeum Památníku osvobození v Prahe na Žižkove. Tvorili ju osobné veci, knižnica, fotografie, negatívy, astronomické prístroje, národopisné zbierky slovenskej a cudzej proveniencie, umeleckohistorické predmety, bytové zariadenie atď. Po prvom zinventarizovaní Štefánikovu pozostalosť tvorilo celkom 1 740 predmetov rôznej historickej či umeleckej hodnoty, postupne sa dopĺňala ďalšími predmetmi, napríklad rôznymi prístrojmi, drevenými a plechovými troskami lietadla, debnou vencových pohrebných stúh (101 celých a 5 polovičných), generálskou leteckou blúzou atď. V júli 1937 už obsahovala 3 082 položiek. Pozostalosť sa však stala predmetom nepríjemných ťahaníc. Maximálna cena, za ktorú ju chcel čs. štát od dedičov odkúpiť, dosahovala milión korún. Štefánikova matka Albertína, ktorej štát od roku 1922 vyplácal dar z milosti v ročnom úhrne 50-tisíc Kč, rokovania s vládou o jej odkúpení roku 1922 načas prerušila, pričom na stránkach slovenskej autonomistickej tlače sa žalovala na neochotu čs. vlády naplniť jej predstavy o hodnote pozostalosti. Štát nakoniec poukázal Štefánikovej rodine viac než 2 milióny korún.

Rozsiahla knižnica

Významné miesto v interiéri parížskeho bytu mali knihy a pamiatky z rodného kraja. Čipky, výšivky, odevné a bytové súčasti, torzá keramiky Štefánikovi pripomínali záväzok voči vlasti, ktorú po odchode do sveta navštevoval veľmi málo. Pre jeho parížskych priateľov tieto predmety predstavovali exotiku krajiny, z ktorej ich ambiciózny druh pochádzal. Rozsiahla bola aj Štefánikova knižnica, ktorá obsahovala viac ako tisíc zväzkov. Budoval ju cielene, systematicky, knihy získaval na svojich cestách. Študoval nielen odbornú literatúru vo vzťahu k astronómii, vojenstvu, aviatike, diplomacii, technickým vynálezom, ale bol aj znalcom svetovej klasiky a dobovej literatúry, a to bez ohľadu na to, či išlo o poéziu, prózu alebo dramatickú tvorbu. Vďaka jazykovej vybavenosti (dokonalá znalosť francúštiny, taliančiny, ruštiny) mohol čítať velikánov literatúry v pôvodných vydaniach, často s osobnými dedikáciami autorov. V zozname jeho knižnice sa nachádzajú staré unikátne tlače zo 16. - 18. storočia, vydania Ch. Dickensa, O. Wilda, W. Shakespeara, H. de Balzaca, F. Rabelaisa, Voltaira, Beaumarchaisov Barbier zo Sevilly, diela S. Lagerlöfovej, Cervantesov Don Quichote (faksimilný výtlačok podľa vydania z roku 1608 a 1615), poézia Ch. Baudelaira, romány A. Francea, E. Alvareza, ale aj L. N. Tolstého, ktorého osobne navštívil v Jasnej Poľane, či diela českých (Jana Havlasa s dedikáciami, F. X. Svobodu) a slovenských autorov (S. H. Vajanského, P. Dobšinského, zobrané spisy P. O. Hviezdoslava). O Štefánikovom vzťahu k hudbe vieme veľmi málo. Jeho blízkym priateľom bol Mikuláš Schneider-Trnavský, ktorého notové záznamy, podobne ako Oskara Nedbala, tvorili súčasť Štefánikovej knižnice. V nej bolo uložených aj 18 zväzkov operných libriet (žiaľ, bližšie neidentifikovaných). Rozsiahla písomná pozostalosť obsahuje osobné doklady, denníky, zápisníky, rukopisy literárnych prác, študentské poznámky, zápisky z výskumných ciest. Historicky cennú výpovednú hodnotu majú sprievodné materiály týkajúce sa jeho činnosti súvisiacej so vznikom Česko-slovenskej republiky, misií v Rusku, diplomatického a politického života v rokoch 1914 - 1919.

Dodnes nie celkom známym súborom je rozsiahly fond negatívov či pozitívov s množstvom záberov zachycujúcich cestu jeho života. Ich kvalita je z dnešného pohľadu síce poznačená dobou (ide prevažne o krehké sklenené platne), majú však nesmiernu výpovednú hodnotu pre poznanie ľudského rozmeru Štefánika. Prostredníctvom nich ho objavujeme ako fotografa, ktorý sa na cestách snažil zachytiť všetko - od krajiny s typickými architektonickými prvkami, tváre ľudí pri rôznych činnostiach či jedinečnosť prírody. Optikou ďalekohľadu mieril aj do nebeských výšin, aby spoznal tajomstvá hviezdnej oblohy, no rovnako bravúrne zaostril šošovku fotoaparátu na záhadný svet ľudí, aby zachoval tajomstvá a krásy našej planéty. Jeho zábery voňajú exotickými krajinami, ale aj zábermi neznámeho Paríža, uličkami afrických miest zaplnených pulzujúcim životom a jedinečnosťou historických pamiatok. Majú aj vôňu ľudí, ktorých zachytil v ich autentickom prostredí a s ich kultúrnou identitou, zachytávajú krásu ženského tela, nekonečnosť prírodných scenérií, zaujímavé momenty spojenia obzoru morskej hladiny s oblohou. Štefánik nestál len za kamerou, ale pre svoju charizmu bol aj vhodným objektom fotografovania. Vďaka týmto záberom si vieme oživiť jeho tvár, krehkosť postavy v tahitskej prírode, kde prežil jedno z najkrajších období života. Na jeho tvári vidieť uvoľnenosť i spätosť s krajinou a ľuďmi, ktorí ho milovali a výstižne nazvali "mužom, ktorý sa zhovára s hviezdami". Neopakovateľné sú zábery z jeho výstupov na Mont Blanc, ktoré dnes udivujú technickou vybavenosťou účastníkov výstupov v konfrontácii s ľadovou krásou a nedostupnosťou štítu.

Osud pozostalosti

Všetky tieto cenné dokumenty skrýval parížsky byt, ktorý Štefánik opustil v nádeji, že sa sem vráti. Osud však chcel ináč. Interiér bytu najmä zásluhou vtedajšieho vedenia SNM v Martine premiestnili roku 1940 z Prahy najprv do Bratislavy a potom do Martina a slávnostne uložili v priestoroch múzea. Zbierka sa však nevrátila kompletná. Cenné drevorezy P. Gauguina zostali v majetku Národnej galérie v Prahe. Ich odtlačky v súčasnosti vlastní Slovenská národná galéria v Bratislave, Šarišská galéria v Prešove a SNM v Martine. V 50. rokoch 20. storočia sa musela memoriálna expozícia v martinskom múzeu zrušiť a zbierky sa uzavreli do depozitárov, pretože vtedy nebolo vhodné o nej hovoriť ani písať. Jej celistvosť v záujme záchrany bola narušená delimitovaním do viacerých fondových organizácií. V súčasnosti je písomný a sčasti fotografický materiál spracovaný a uložený vo fondoch Národného archívu Slovenskej republiky. Časť knižnej pozostalosti tvorí súčasť fondu Slovenskej národnej knižnice v Martine a Univerzitnej knižnice v Bratislave. Podstatnú časť memoriálnych pamiatok si majú návštevníci možnosť prezrieť v Múzeu M. R. Štefánika v Košariskách, technické pamiatky sú uložené v Slovenskom technickom múzeu v Košiciach, nábytkový mobiliár v kaštieli v Markušovciach. Časť pamiatok (najmä dary Štefánikových dedičov) vlastní Balneologické múzeum v Piešťanoch, časť exotík a osobných pamiatok je vo fondoch SNM v Martine a Historického múzea v Bratislave. Rozsiahly fond negatívov spravuje SNM v Martine.

PhDr. Eva Králiková (1946),
vyštudovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor história. Pracuje v SNM v Martine, kde spravuje zbierky histórie a umeleckej histórie včítane rozsiahlych pozostalostí významných osobností. Autorka niekoľkých desiatok výstav, množstva odborných štúdií a odborno-popularizačných článkov, dlhoročná zostavovateľka Zborníka Slovenského národného múzea - etnografia.

Obrázky:
1. Dom v Paríži, v ktorom býval Štefánik (na výber tento alebo text Výhľad z Štefánikovho parížskeho bytu)
2. Štefánik v parížskom byte
3. Na Tahiti (na výber 5)
4. Štefánikov šatník
5. Interiér Štefánikovho bytu v Paríži
6. Neznámy Gauguinov drevorez, ktorý našiel Štefánik na Tahiti.

HISTÓRIA - DARČEK - Mimoriadna ponuka pre nových odberateľov!

Počúvanie je nové čítanie


 

Virtuálna základňa a sprievodca milovníkov histórie!

Do Vašej pozornosti ďalej odporúčame:

Historický ústav SAV | Historický časopis | Historické štúdie | Forum Historiae | Slovanské štúdie | Slovenská historická spoločnosť pri SAV | SNKH | SDKSVE pri SAV | Dejiny.sk

Prehlásenie o ochrane osobných údajov získavaných cez internetové stránky

COPYRIGHT © 2000 - 2021 HISTÓRIA. ISSN 1335-8316, ISSN 2585-9080. ALL RIGHTS RESERVED. Made in Slovakia.