História - Revue o dejinách spoločnosti
Archív | Autori | Pokyny pre autorov | Predplatné časopisu | Knihy | Tiráž
 

Aktuálne číslo

Vážení priaznivci Histórie, redakcia časopisu pre Vás pripravila digitálnu knižnicu. Jednotlivé ročníky a čísla (do roku 2016) si môžete pozrieť vo Virtuálnej študovni.

História 6/2018

Vychádza 6x ročne

ISSN 1335-8316
(tlačené vydanie)

História - Revue o dejinách spoločnosti

Online kníhkupectvo BUX.sk

Práca v zahraničí, EÚ

Hurghada / Hurgada

Sharm El Sheikh

Mallorca

Rhodos

Cyprus

Rad čestnej légie
Francúzsko 1802 - dodnes

Rády a ich insígnie

Igor Graus

V období Francúzskej revolúcie (1789 - 1799) nastala postupná likvidácia symbolov nenávideného kráľovského režimu, medzi ktoré patrili aj vyznamenania. Zákon zo 6. augusta 1791 zrušil všetky kráľovské rady s výnimkou Radu svätého Ľudovíta, ktorý sa transformoval na Vojenské vyznamenanie. Aj to však zaniklo roku 1792, keď zákon z 15. septembra zakázal nosiť akékoľvek kráľovské vyznamenania. Keďže inštitút vyznamenávania osôb bol potrebný aj v nových spoločenských podmienkach, začali sa udeľovať tzv. čestné zbrane, medzi ktoré patrili predovšetkým šable, pušky, sekery, trúbky, ale aj bubenícke paličky.

Francúzsky generál Napoleon Bonaparte už počas egyptskej výpravy v rokoch 1798 - 1799 uvažoval o zriadení nového vyznamenania, ktoré by nahradilo bývalé kráľovské rady. Roku 1802 inicioval už ako prvý konzul vydanie zákona, ktorý zriaďoval Čestnú légiu. Išlo o vyznamenanie v netradičnej podobe organizácie.

Légia pozostávala z Veľkej administratívnej rady a štrnástich (neskôr šestnástich) kohort. Predstaveným légie sa stal prvý konzul a administratívnu radu tvorilo osem osôb s titulom veľkého dôstojníka. Vyberali sa spomedzi konzulov, senátorov, členov legislatívneho zboru, tribunálu a štátnej rady.

Každá kohorta mala 7 tzv. veľkodôstojníkov, 20 komandérov, 30 dôstojníkov a 350 legionárov. Okrem titulov boli odmenení aj finančne, ale nedostali žiadnu insígniu. Členmi Radu čestnej légie sa automaticky stalo aj vyše 1 800 vtedajších nositeľov tzv. čestných zbraní.

Uvedená vojenská organizácia bola pre Napolena ako prvého konzula vyhovujúca, ale po zisku cisárskej koruny roku 1804 sa mu zdala byť nedostatočnou na reprezentáciu cisárskeho majestátu. Ešte v tom istom roku zriadil pre členov légie nositeľnú insígniu v dvoch variantoch: strieborná hviezda (tzv. malý orol) slúžila ako viditeľné označenie vyznamenaných legionárov, zlatú hviezdu (tzv. zlatého orla) nosili dôstojníci, komandéri a veľkodôstojníci.

Prvá distribúcia vyznamenaní prepožičaných za občianske zásluhy sa uskutočnila ešte roku 1804 v kaplnke Invalidovne v Paríži, insígnie prepožičané za vojenské zásluhy sa po prvý raz udeľovali vo vojenskom tábore v Boulogne. V nasledujúcom roku bola vytvorená tretia insígnia - tzv. veľký orol.

Ku koncu cisárstva existovalo päť tried Radu čestnej légie - rytier, dôstojník, veliteľ, veľkodôstojník a veľký orol. Roku 1814 sa veľký orol premenoval na veľkokríž a roku 1816 došlo k premenovaniu veliteľa na komandéra. Na čele radu stál veľmajster, kanceláriu radu viedol veľký kancelár. Insígnie všetkých piatich tried radu, ktoré sa od seba odlišovali iba spôsobom závesu, čiže rôznym typom stuhy, dostalo počas Napoleonovej vlády okolo 40 000 osôb.

Najreprezentatívnejšie vyznamenanie

Po cisárovej abdikácii roku 1814 kráľ Ľudovít XVIII. obnovil Konventom zrušené kráľovské rady. Spočiatku síce uvažoval aj o zrušení Radu čestnej légie, nakoniec však toto vyznamenanie zaradil medzi kráľovské rady a dokonca ho povýšil na najvýznamnejšie vyznamenanie monarchie.

Roku 1815 Napoleon počas svojej stodňovej vlády opätovne zrušil všetky kráľovské rady. Po jeho porážke pri Waterloo Ľudovít XVIII. vylúčil z Radu čestnej légie všetkých deviatich členov rodiny Bonaparte a nariadil, aby sa tento rad opätovne považoval za najvýznamnejší v krajine.

Zaujímavé je, že Napoleonovi sa zriadením radu podarilo naplniť cieľ, čiže založiť vyznamenanie, ktoré bolo "vďaka univerzálnosti svojho použitia vzorom rovnosti. Táto ustanovizeň položila na jednu úroveň knieža, maršála aj bubeníka". Pravdivosť Napoleonových slov o hodnote vyznamenania potvrdil aj ďalší vývoj.

Rad čestnej légie nezanikol ani v období júlovej revolúcie roku 1830 a prežil aj všetky ďalšie spoločenské zmeny, ktoré sa udiali vo Francúzsku. Rad sa prepožičiava dodnes v piatich triedach (veľkokríž, veľkodôstojník, komandér, dôstojník a rytier) ako najvyššie francúzske štátne vyznamenanie. Jeho veľmajstrom je prezident republiky. Rad čestnej légie svojím demokratickým charakterom, vnútorným členením a stavbou insígnií významne ovplyvnil vznik veľkého množstva vyznamenaní 19. a 20. storočia.

Podoby insígnie

Samotná insígnia radu mala jednotný tvar už od roku 1804, autorom jej výtvarného návrhu bol pravdepodobne maliar Jacques Louis David. Zlatá aj strieborná insígnia mala tvar päťdielnej bielej hviezdy s rozoklanými ramenami, podloženej vavrínovým a dubovým vencom. V strede hviezdy sa nachádzal okrúhly medailón s cisárovým portrétom. Insígnia sa pôvodne mala nosiť na červenej stuhe s bielymi pruhmi na okrajoch, nakoniec bola táto stuha celá červená.

Uvedená podoba isígnie ostala v platnosti počas celej existencie radu, jednotlivé spoločenské zmeny ju poznačili iba v detailoch výzdoby: Napoleonov portrét nahradil portrét Henricha IV. a nakoniec portrét bohyne Ceres. V prevýšení klenotu sa striedavo objavovala cisárska a kráľovská koruna, ktoré napokon nahradil vavrínový a dubový veniec.

Hviezda, spočiatku určená iba pre najvyššiu triedu a neskôr aj pre veľkodôstojníka, bola z textilu, neskôr sa zmenila na kovovú. Tvarovo zodpovedala zväčšenému klenotu, nosila sa na ľavej strane hrude bez stuhy a v jej stredovom medailóne sa postupne nachádzal cisársky orol, portrét Henricha IV., francúzske trikolóry, portrét Napoleona, opätovne orol a nakoniec hlava bohyne Ceres. Rad mal aj kolanu, ktorá tiež prešla viacerými tvarovými zmenami, od začiatku však bola vyhradená výlučne pre veľmajstra. Heslom radu bolo Honneur et Patrie (Česť a vlasť).

PhDr. Igor Graus (1960)
je riaditeľom banskobystrickej pobočky Štátneho archívu v Banskej Bystrici. Patrí medzi popredných slovenských odborníkov v pomocných vedách historických (faleristika, heraldika). Je podpredsedom Slovenskej historickej spoločnosti.

HISTÓRIA - DARČEK - Mimoriadna ponuka pre nových odberateľov!

Počúvanie je nové čítanie


 

Virtuálna základňa a sprievodca milovníkov histórie!

Do Vašej pozornosti ďalej odporúčame:

Historický ústav SAV | Historický časopis | Historické štúdie | Forum Historiae | Slovanské štúdie | Slovenská historická spoločnosť pri SAV | SNKH | SDKSVE pri SAV | Dejiny.sk

Prehlásenie o ochrane osobných údajov získavaných cez internetové stránky

COPYRIGHT © 2000 - 2021 HISTÓRIA. ISSN 1335-8316, ISSN 2585-9080. ALL RIGHTS RESERVED. Made in Slovakia.