História - Revue o dejinách spoločnosti
Archív | Autori | Pokyny pre autorov | Predplatné časopisu | Knihy | Tiráž
 

Aktuálne číslo

Vážení priaznivci Histórie, redakcia časopisu pre Vás pripravila digitálnu knižnicu. Jednotlivé ročníky a čísla (do roku 2016) si môžete pozrieť vo Virtuálnej študovni.

História 6/2018

Vychádza 6x ročne

ISSN 1335-8316
(tlačené vydanie)

História - Revue o dejinách spoločnosti

Online kníhkupectvo BUX.sk

Práca v zahraničí, EÚ

Hurghada / Hurgada

Sharm El Sheikh

Mallorca

Rhodos

Cyprus

Drobničky

Večné zdražovanie

Zdražovanie sa pomaly stáva súčasťou nášho života. Po novom roku už skoro automaticky čakáme, čo zase bude drahšie. Tento rok pocítia naše peňaženky vyššie ceny vodného, stočného i plynu. Viac zaplatíme aj za parkovné, poštovné či za diaľničné známky. Aj zdražovanie však môže byť dokladom toho, ako sa zmenila životná úroveň obyvateľstva za posledných sto rokov. Vo februári 1900 ľutovali bratislavské noviny Pressburger Zeitung gazdinky, „predovšetkým tie, ktoré rátajú každý halier". Uverejnili totiž informáciu o zvyšovaní cien uhlia, petroleja, sviečok, mydla a iných tovarov. Vtedy táto skutočnosť výrazne zasiahla do rodinného rozpočtu. Dnes už ani nevieme, na čo sa taký petrolej používal, sviečky slúžia skôr na dekoráciu a ani cena mydla nás na kolená nepoloží. Zdražujú sa však, žiaľ, iné veci.

MK –

obr. mydlo, petrolejky


Kráľovský humor

O významnom francúzskom kráľovi Filipovi II. Augustovi (1165 – 1223) si jeho poddaní rozprávali množstvo zábavných historiek. Zopár sa ich zachovalo až do súčasnosti.
Pretože Filipovi jeho lekár prikázal, aby si víno riedil vodou, chcel kráľ piť víno a vodu zvlášť. Najskôr však vypil víno, a keď mu podali pohár s vodou, odstrčil ho so slovami: „Už nemám smäd."
Raz sa Filip pripravoval na vojenskú výpravu, ktorá stála veľa peňazí. Požiadal preto bohatú kapitulu v Remeši (Reims), aby prispela na jeho výdavky. Zbožní kanonici mu odmietli dať peniaze, ale odkázali, že sa budú modliť za víťazstvo kráľovských zbraní. O nejaký čas však Filipa tí istí kanonici prosili, aby zakročil proti lúpežnému barónovi, ktorý pľundroval ich majetky. Kráľ im na to odpovedal: „Pomohli ste mi modlitbami, pomôžem vám rovnako."
Jedného dňa sa Filip prechádzal parížskymi ulicami. Zrazu k nemu pristúpil akýsi povaľač a začal od neho drankať almužnu so slovami: „Mám na ňu právo, som tvoj príbuzný od Adama." Kráľ mu dal najdrobnejšiu mincu a riekol: „Tu máš podiel, ktorý by na teba pripadol, keby som svoj majetok spravodlivo rozdelil medzi všetkých, ktorí sú mojimi bratrancami rovnakého stupňa ako ty."

– tt –

obr. Filip


Dobrú chuť po slovensky

Čo denník Slovák odporúčal variť gazdinám počas týždňa v júli 1941?
„Pondelok
Obed: Polievka zo zeleného hrachu. Pirohy zo zemiakového cesta.
Večera: Párky s horčicou alebo chrenom, chlieb, čaj.
Utorok
Obed: Ryžová polievka. Dusené karbonátky, šalátový prívarok, zemiaky.
Večera: Zvyšky od obeda.
Streda
Obed: Zeleninová polievka. Rezance posypané praženou krupicou.
Večera: Reďkovka, mladá cibuľka, bryndza, chlieb, čaj.
Štvrtok
Obed: Špenátová polievka, varená klobása, zemiakový prívarok.
Večera: Krupicová kaša so škoricou.
Piatok
Obed: Fazuľová polievka, palacinky s tvarohom.
Večera: Nové zemiaky s perašínom [petržlenom], hlávkový šalát.
Sobota
Obed: Kalerábová polievka, pľúcka na kyslo, knedle.
Večera: Opražené knedle s vajíčkami, šalát.
Nedeľa
Obed: Kyslá polievka s vajcami, kura na paprike, parená ryža, šalát, ťahaný čerešňový závin.
Večera: Studená sekaná pečeňa, chlieb, čaj."

– rog –

obr. jeden z obrázkov varenie


Pohreb ľudožrútov

V novembri 1927 prebral Národný denník zaujímavú správu zo zahraničia. Prinášala zážitky istého anglického cestovateľa, ktorému sa podarilo preniknúť do stredu Brazílie a odhaliť podrobnosti zo života tamojších ľudožrútov. Opisoval najmä zaujímavý spôsob pochovávania mŕtvych v kmeni Kachiana. Súkmeňovci nebožtíka rozsekali na kúsky, hodili do hrnca a varili tri hodiny. Počas varu konali okolo ohňa obrady, bedákali, trhali si vlasy, potom si uvarené kúsky rozdelili a zjedli. Kosti roztĺkli na prášok a rozsypali okolo seba, lebo to údajne prináša šťastie.

– rog –

obr. domorodci


Užitočné rady

V lete 1940 pripravovalo velenie nemeckej armády inváziu na Britské ostrovy. Pri tejto príležitosti bola vydaná príručka nazvaná „Smernice pre správanie vojsk v Anglicku". Tento osembodový dokument poskytuje aj dnes zaujímavý doklad o vžitých národných stereotypoch.
1. Angličan trpí určitým nedostatkom predstavivosti, ak je postavený do novej situácie. Preto na dané inštrukcie či otázky reaguje pomalšie ako väčšina európskych národov. Jeho pomalé reakcie nie sú nutne zlovoľné.
2. Najväčšou silou Angličana je, že sa tvári nechápavo. Je majstrom vypočúvania iných, zatiaľ čo na seba nevyzradí nič. Keď nesúhlasí, je v tom takmer vždy skrytý úmysel. Väčšinou chce nesúhlasom priviesť iných k reči.
3. Angličan nerád hovorí áno alebo nie, nerád zaujíma stanovisko a je majstrom umenia vyhýbavosti. Namiesto áno rád hovorí: „To je možné," namiesto nie: „To by mohlo byť ťažké." Angličan nepovie iným, aj keď sa pýtajú, či urobili niečo zlé, nikoho neopravuje.
4. Angličan je veľmi rezervovaný. Vnucovať sa je v Anglicku považované za nevychovanosť. Pokladá sa za veľmi netaktné miešať sa do cudzích záležitostí alebo sa niekomu vnucovať. To vysvetľuje chladný vzťah k cudzincom. V porovnaní s Angličanom je Škót zjavne mlčanlivejší, Walesan oveľa otvorenejší a temperamentnejší. Treba však dávať si pozor na jeho prefíkanosť.
5. Angličan je zvyknutý, že aj rozkazy a inštrukcie sa začínajú slovom „prosím", zatiaľ čo slovo „zakázané" v ňom automaticky vyvoláva odpor.
6. Extrémna priateľskosť a humor sa obzvlášť vyplatí s ľudovými vrstvami. Vtipom sa dá pri rozhovore s robotníkom dosiahnuť viac ako rozkazom.
7. Príslušníka robotníckej triedy je možné ľahko získať, ak sa s ním zaobchádza s odstupom a priateľsky. Potom je do určitej miery spoľahlivý a bude vďačný, za slušné zaobchádzanie.
8. Anglické ženy zo všetkých vrstiev sú zvyknuté na neobyčajné ohľady a zdvorilosť od druhého pohlavia.

– tt –

obr. anglická vlajka


Láska až za hrob

Panovnícke sobáše odjakživa diktovali štátne záujmy a na city sa pri nich bralo len málo ohľadov. Niektoré z nich manželstiev boli napriek tomu veľmi šťastné. Patril medzi ne aj zväzok švédskeho kráľa Gustáva II. Adolfa s dcérou brandenburského kurfirsta Máriou Eleonórou. Gustáv nebol iba milujúcou hlavou rodiny, ale aj vládcom jednej z najväčších európskych mocností a významným vojvodcom. Bojoval proti Rusom i Poliakom a napokon sa zapojil do tridsaťročnej vojny. Po sérii slávnych víťazstiev však 16. novembra 1632 padol v bitke pri Lützene neďaleko Lipska. Pre Máriu Eleonóru to bol úder, z ktorého sa nikdy nespamätala. Spolu so šesťročnou dcérkou Kristínou sa dobrovoľne uzavrela v niekoľkých miestnostiach štokholmského zámku, kde bolo všetko vrátane okien zakryté čiernym súknom, a tam sa potom usúžila k šialenstvu. Vydala rozkaz, aby jej manžel nebol pochovaný dovtedy, kým sama nespočinie po jeho boku. Rakva s ostatkami musela zostať otvorená a Mária Eleonóra ju každé dopoludnie navštevovala. Dívala sa na nebožtíka, preukazovala mu pocty, ako by bol živý, a dokonca ho hladila, pričom jej ani trocha neprekážal zápach hnijúceho tela. V júni 1634 došla dvoranom trpezlivosť a uložili rakvu do kráľovskej hrobky. Verná Mária Eleonóra sa však nechcela od milovaného Gustáva odlúčiť. Vnikla do krypty a pokúšala sa vliezť k manželovej mŕtvole. V ďalších zúfalých činoch jej zabránil poriadne znechutený ríšsky správca Axel Oxenstierna, ktorý dal pred hrobku postaviť stráž.

– tt –

obr. holubice, alebo Gustáv


Podáš prst...

Koncom septembra 1936 policajné orgány v Devíne zaznamenali udanie občana Vasila Č. Tvrdil, že pred pár dňami trávil hody v hostinci Jozefa Bohanského v Karlovej Vsi, kde si k nemu prisadla neznáma žena, podľa jeho udania prostitútka z Bratislavy. Robila mu spoločnosť celý večer a okolo 4. hodiny ráno ho sprevádzala zo zmieneného hostinca. Na ceste od Karlovej Vsi k Devínu sa mu ponúkala na prostitúciu. Vasil Č. neodmietol a podľa jeho slov „sa s ňou zložil pod cestu pri mestskej vodárni na trávnik". Za úkon zaplatil 10 Kč, a pretože bol trochu podnapitý, v priebehu 10 minút tvrdo zaspal. Neznáma prostitútka využila príležitosť, spiacemu zákazníkovi ukradla 410 korún a nepozorovane odišla. Asi o hodinku poškodeného prebudila zima a spozoroval krádež. Ženu už nedohonil, preto išiel na políciu. Udal opis zlodejky: 30 – 35 rokov, 165 – 170 cm vysoká, štíhlej postavy, vlasy svetlogaštanové (ostrihané na mikádo), dlhá, bledá tvár, modré oči, v ľavej hornej čeľusti dva zlaté zuby, hovorila po maďarsky, zle po slovensky. Oblečený mala červený sveter, svetlosivú sukňu, na hlave zelenú rádiovku. Nevedno, či sa poškodený Vasil Č. z tejto príhody poučil a v budúcnosti odolal podobným lákadlám.

– rog –

obr. jeden z obrázkov prostitútka

HISTÓRIA - DARČEK - Mimoriadna ponuka pre nových odberateľov!

Počúvanie je nové čítanie


 

Virtuálna základňa a sprievodca milovníkov histórie!

Do Vašej pozornosti ďalej odporúčame:

Historický ústav SAV | Historický časopis | Historické štúdie | Forum Historiae | Slovanské štúdie | Slovenská historická spoločnosť pri SAV | SNKH | SDKSVE pri SAV | Dejiny.sk

Prehlásenie o ochrane osobných údajov získavaných cez internetové stránky

COPYRIGHT © 2000 - 2021 HISTÓRIA. ISSN 1335-8316, ISSN 2585-9080. ALL RIGHTS RESERVED. Made in Slovakia.