História - Revue o dejinách spoločnosti
Archív | Autori | Pokyny pre autorov | Predplatné časopisu | Knihy | Tiráž
 

Aktuálne číslo

Vážení priaznivci Histórie, redakcia časopisu pripravila skúšobnú verziu digitálnej knižnice. Jednotlivé čísla si môžete pozrieť vo Virtuálnej študovni.

História 4/2018

Vychádza 6x ročne

ISSN 1335-8316
(tlačené vydanie)

História - Revue o dejinách spoločnosti

Práca v zahraničí, EÚ

Hurghada / Hurgada

Sharm El Sheikh

Mallorca

Rhodos

Cyprus

HISTÓRIA - DARČEK - Mimoriadna ponuka pre nových odberateľov!

Menová reforma roku 1953

Michal Štefanský

Vyprázdnené vrecká občanov

V dejinách štátu býva zriedkavosťou, aby sa v priebehu ôsmich rokov uskutočnili dve menové reformy. V povojnovom Československu sa tak stalo roku 1945 a potom roku 1953. Tá prvá bola pochopiteľná, pretože išlo o obnovu československej (čs.) meny. Prečo však po niekoľkých rokoch znovu došlo k menovej reforme a občan opäť začínal od nuly, hoci obnova vojnou zničeného hospodárstva bola vcelku úspešná a vysoké tempo priemyselnej výroby v rokoch 1950 - 1953 sa s predchádzajúcimi ani nasledujúcimi rokmi nedalo porovnať?

Odpoveď sa skrýva v celkovej koncepcii hospodárskej politiky po roku 1948, v strategickej orientácii na budovanie Československej republiky ako strojárskej veľmoci prostredníctvom politicko-mocenských a administratívnych direktív, a nie rešpektovaním prirodzeného vývoja. Presadila sa koncepcia budovania ťažkého strojárstva a výstavby nových hút ako prioritných na úkor ostatných odvetví, z ktorých najmä poľnohospodárstvo slúžilo ako zdroj pracovných síl a finančných zdrojov.

Paradoxom bolo, že napriek vysokému tempu priemyselnej výroby ekonomika strácala schopnosť plniť svoje spoločenské úlohy a zabezpečovať potreby obyvateľstva. Skôr naopak: časté poruchy v zásobovaní a v lístkovom prídelovom systéme na základné životné potreby odkrývali nekoncepčnosť vtedajšieho modelu. K rýchlemu vyčerpaniu krajiny výrazne prispela militarizácia celého hospodárstva, budovanie veľkej armády a veľké investičné výdavky na zbrojenie nielen vlastného vojska, ale aj armád vtedajšieho sovietskeho bloku. Efektívnosť, rentabilita a ďalšie prirodzené priority ekonomiky stratili svoj význam. Bolo iróniou, že na suroviny chudobné Československo v dôsledku jednostranného preferovania ťažkého priemyslu investovalo v rokoch 1950 - 1953 veľké sumy práve do prieskumu, ťažby a úpravy železných rúd. Predchádzajúce väzby na kapitalistické štáty sa porušili a dodávky zo Sovietskeho zväzu (ZSSR) pokryli iba časť potrieb.

Poslanie sovietskych špecialistov
Roku 1952 vykazovala čs. ekonomika mnohé znaky vojnového hospodárstva a krajina sa ocitla na pokraji krachu. Vládnuca garnitúra si túto skutočnosť uvedomovala, no v podmienkach vrcholiacej studenej vojny nemala odvahu vzoprieť sa Josifovi Vissarionovičovi Stalinovi. Pripravovala teda rozsiahle ekonomické opatrenia, ktorými by získala nové finančné zdroje. Jediné východisko našla v skromných zdrojoch občanov, na ktoré siahla novou menovou reformou, pripravovanou od leta 1952.

Dňa 22. augusta 1952 sa vláda ČSR obrátila na Stalina s prosbou, aby vyslal skupinu sovietskych špecialistov, ktorí by pomohli pri príprave menovej reformy a zrušení lístkového prídelového systému. Sovietske vedenie rozhodlo vyslať na zhruba dva mesiace šiestich špecialistov na čele s námestníkom ministra financií I. D. Zlobinom. Špecialisti mali posúdiť ekonomické a finančné otázky, ktoré zaujímali čs. vládu, a stanoviť kurz novej čs. koruny k sovietskemu rubľu. Prirodzene, že poslanie sovietskych expertov malo širšie súvislosti a neredukovalo sa len na pomoc čs. vláde, ako sa uvádzalo v uznesení Ústredného výboru VKS (b) k žiadosti čs. vlády. Uznesenie expertom uložilo, aby o svojich poznatkoch o stave čs. ekonomiky v prvom rade informovali sovietske vedenie a čs. vláde neposkytovali žiadne informácie či odporúčania. Toto právo si vyhradilo politbyro. Menová reforma sa teda pripravovala v ZSSR. Z odbornej stránky ju viedol Zlobin, ktorý predtým pripravil peňažnú úpravu v Bulharsku a Rumunsku, a tak hlavné princípy reforiem vo všetkých troch krajinách boli analogické. Dňa 27. novembra 1952 sa prezident republiky Klement Gottwald a predseda vlády Antoním Zápotocký obrátili na Stalina so žiadosťou, aby sa v Sovietskom zväze vytlačili nové čs. bankovky a vyrazili mince. Príprava reformy získala konkrétnu podobu za veľmi prísnych informačných bariér. Napriek tomu na verejnosť prenikli správy o výmene peňazí. Najvyšší čs. predstavitelia však rezolútne popierali, že sa pripravuje nejaká výmena peňazí. Menová reforma vstúpila do platnosti 1. júna 1953. Zároveň sa zrušil lístkový prídelový systém, v ktorom až 80 % obyvateľov nakupovalo základné životné potreby za stanovené ceny.

Slovná ilustrácia1 :
Menová reforma očami občana
"Začiatkom 50. rokov sa všetko kupovalo na body (v lístkovom systéme). Každý človek mal predpísané, čo si za koľko bodov môže kúpiť - bielizeň, košele atď. Aj pred pôrodom, čakala som druhé dieťa, som dostala z Miestneho národného výboru 250 bodov k dobru, aby som mohla nakúpiť veci pre dieťa. Keď už človek nemal body, alebo chcel kúpiť niečo navyše, mohol tak urobiť. Existovalo u nás v Prešove miesto, kde predávali kilo cukru alebo mäsa, avšak za 300 korún. Pár dní pred uskutočnením reformy sa začalo pošuškávať, že sa budú meniť peniaze. Na radu susedy pani Slaninkovej som za všetky body, ktoré mi ešte ostali, a za peniaze odložené na nábytok a jedáleň do nového bytu, ktorý sme mali ako mladá rodina dostať, som nakúpila košele a posteľnú bielizeň. Keď uvidel môj muž, ako som naložila s peniazmi, veľmi sa hneval a kričal na mňa. Dva dni pred výmenou peňazí však prišiel z mesta so správou, že jediné, čo sa dá v obchodoch kúpiť, je chlieb a soľ. Môj otec mal odložených 80 000 korún. Počas priebehu reformy poprosil nemajetných susedov, aby mu časť z toho vymenili, ale aj tak prišiel o veľa peňazí. Bol to prípad mnohých. Niektorí situáciu nezvládli - obesili sa i otrávili. Po reforme sme mohli nakupovať voľne."
(G. R., nar. 1930, Prešov)

Najvyššia pohotovosť
Prvé informácie o reforme dodali pobočkám štátnej banky na Slovensku bankoví úradníci zo štábu, ktorý sa nazýval Ústredné vedenie práce na uskutočnenie menovej reformy. Jej výkon sprevádzali prísne bezpečnostné opatrenia. V pohotovosti boli všetky ozbrojené zložky: armáda, polícia a Ľudové milície. Vojsko v súčinnosti s orgánmi ministerstva dopravy zabezpečilo rozvoz nových peňazí do 19 krajských a potom aj okresných skladov strážených vojakmi, ministerstvo obrany vyčlenilo dopravné prostriedky (osobné a nákladné autá, autobusy, motocykle) a spolu s ďalšími ozbrojenými zložkami strážili krajské a okresné výbory Komunistickej strany Československa (KSČ) v celom štáte. Okrem toho ministerstvo obrany do všetkých krajov vyslalo dôstojníkov generálneho štábu, ktorí v kontakte s krajskými tajomníkmi KSČ sledovalo priebeh menovej reformy. Vládnuca garnitúra, obávajúca sa nepokojov, vydala množstvo pokynov ozbrojeným zložkám, orgánom KSČ a štátnej správy. Predseda vlády Viliam Široký v pokynoch pre predsedu Zboru povereníkov prikazoval "intenzívne sledovať reakčné živly". Krajské správy Verejnej a Štátnej bezpečnosti mali potlačiť akékoľvek prejavy narušenia verejného poriadku. Hoci zriedkavo, ale aj v ozbrojených zložkách sa našli neposlušní, najmä v Ľudových milíciách. V okrese Myjava museli z týchto dôvodov prepustiť štyroch milicionárov. K nespokojnosti robotníkov došlo vo viacerých priemyselných podnikoch. Situačné správy polície ich hlásili z Partizánskeho, Ružomberka, zo Svitu a z iných miest. Tieto prejavy nesúhlasu nemali takú silu ako v niektorých pražských závodoch alebo v Plzni, kde pri likvidácii nepokojov zasiahlo až 1 900 vojakov.

Slovná ilustrácia 2:
27. novembra 1952
Vláde Zväzu sovietskych socialistických republík
Súdruhovi Stalinovi
Vláda Československej republiky sa obracia na vládu ZSSR s prosbou o preukázanie pomoci v súvislosti s prípravou zrušenia lístkového systému a menovou reformou.
Pomoc by sme potrebovali v nasledujúcich záležitostiach:
1) zhotovenie papierových peňazí v celkovom množstve 180 mil. kusov nasledujúcich nominálnych hodnôt: 1, 3, 5, 10, 25, 50 a 100 korún;
2) zhotovenie kovových mincí z duralumínia v množstve okolo 450 mil. kusov nasledujúcich nominálnych hodnôt: 1, 3, 5, 10 a 25 halierov.
Prosíme zhotoviť papierové peniaze na papieri Vašej výroby. Kov - duralumínium - v množstve 400 ton žiadame poskytnúť na úver s tým, že toto množstvo kovu vrátime po realizácii menovej reformy.
Zhotovenie náčrtov a vzoriek papierových peňazí i kovových mincí podľa našej tematiky prosíme z dôvodov utajenia prípravy menovej reformy zveriť sovietskym umelcom.
Papierové peniaze a kovové mince prosíme zhotoviť pokiaľ možno v krátkom termíne.
Prosíme o odpoveď o možnosti vyplnenia našej prosby.
K. Gottwald
A. Zápotocký

Znehodnotenie peňazí
Menovú reformu brali prostí ľudia ako krivdu a veľmi dlho sa s ňou vyrovnávali. Vidieť to z tisícok listov, ktoré občania adresovali prezidentovi Antonínovi Zápotockému a ďalším vládnym činiteľom. Okrem zrušenia viazaných vkladov, ktoré prepadli v prospech štátu, hlavnú nepokojnosť vyvolalo znehodnotenie peňazí. Rodina si mohla na jedného člena vymeniť maximálne tristo korún v pomere 5 : 1, zvyšok peňazí v hotovosti sa menil v pomere 50 : 1. Peniaze uložené v sporiteľniach sa vymieňali diferencovane, podľa výšky vkladu, v pomere 5 - 10 : 1.

Obyvateľstvo na Slovensku predložilo v hotovosti na výmenu 11,5 miliardy korún, za ktoré dostalo 422 103 miliónov nových korún, a 2 miliardy boli uložené v sporiteľniach. V priemere vymenil slovenský občan 3 329 starých korún za 121 nových, teda takmer o dve tretiny menej, ako bola horná hranica. K tomu treba ešte dodať, že z 3,4 milióna občanov takmer stotisíc mohlo meniť svoje peniaze iba v pomere 50 : 1. Bol to výsledok triednej politiky voči tzv. vykorisťovateľským živlom, ako sa vtedy označovali bývalí podnikatelia, živnostníci či majetnejší roľníci. Mnohé dobové pramene však uvádzajú, že často to postihlo malých roľníkov, ktorí pre neplnenie povinných dodávok štátu mohli meniť svoje peniaze iba v pomere 50 : 1. Z týchto príčin sa prezidentovi Zápotockému sťažovali roľníci zo Zázrivej, z Heľpy a viacerých obcí východného Slovenska. Znehodnotením peňazí mnohí zamestnanci prišli o celoživotné úspory, roľníci o výsledky niekoľkoročnej práce. Z dobovej dokumentácie možno uviesť napríklad sťažnosť učiteľa M. Š. z Hlohovca, že za životnú poistku, na ktorú šetril zo svojho nízkeho platu celý život, dostal po výmene peňazí 148 korún. Roľníci, ktorí odpredali dobytok štátu po 15. máji 1953, dostali pri prepočte kurzu 50 : 1 za kus dobytka 50 - 70 korún. Ďalšiu veľkú skupinu obyvateľov, ktorej sa mimoriadne dotkla menová reforma, tvorili tí, ktorí si zobrali pôžičku na výstavbu domu, dostali ju ako odškodné za vojnou zničený dom alebo v dôsledku zabratia pozemkov na výstavbu vodných priehrad. Po výmene peňazí občania adresovali štátnym orgánom prosby o opravu kurzu či o dodatočnú výmenu. Listy A. Zápotockému sa začínali zvyčajne slovami: "Dúfam, že ma pochopíte, veď sami pochádzate z nás robotníkov..." Lenže smernica č. 196/1953 úradnej vyhlášky o menovej reforme nepovoľovala žiadne výnimky, a preto všetky tieto prosby - hoci oprávnené - úradné miesta striktne zamietali. Peniaze nevymenené v dňoch 1. - 4. júna mali už iba numizmatickú hodnotu. Menovou reformou roku 1953 získal čs. štát zhruba štyri miliardy nových korún. Doplatil na ňu predovšetkým radový občan, ktorý po skúsenostiach s výmenou peňazí roku 1945 držal peniaze radšej doma. Pomerne dlho trvajúcu nespokojnosť sa Antoním Novotný usiloval eliminovať novou ideologickou ofenzívou: ťažením proti sociáldemokratizmu. Pokladal sa zaň takmer každý prejav nespokojnosti.

PhDr. Michal Štefanský, CSc. (1943),
Pracoval ako stredoškolský a vysokoškolský pedagóg, v súčasnosti je pracovníkom Vojenského historického ústavu v Bratislave. Zaoberá sa najnovšími dejinami. Je autorom viacerých odborných štúdií a spoluautorom Dokumentov slovenskej národnej identity a štátnosti (1990).


 

Virtuálna základňa a sprievodca milovníkov histórie!

Do Vašej pozornosti ďalej odporúčame:

Historický ústav SAV | Historický časopis | Historické štúdie | Forum Historiae | Slovanské štúdie | Slovenská historická spoločnosť pri SAV | SNKH | SDKSVE pri SAV | Dejiny.sk

Prehlásenie o ochrane osobných údajov získavaných cez internetové stránky

COPYRIGHT © 2000 - 2019 HISTÓRIA. ISSN 1335-8316, ISSN 2585-9080. ALL RIGHTS RESERVED. Made in Slovakia.