História - Revue o dejinách spoločnosti
| ISSN 1335-8316

Archív | Autori | E-mail | Inzercia | Predplatné časopisu | Štatút | Tiráž

Aktuálne číslo

História 3/2017 už v predaji od 28. 10. 2017. Redakcia časopisu ďakuje svojim čitateľom za e-mailové odkazy a objednávky predplatného!

História - Revue o dejinách spoločnosti 3/2017

3/2017
Máj/Jún
16. ročník

Práca v zahraničí, EÚ

Hurghada / Hurgada

 Sharm El Sheikh

 Mallorca

 Rhodos

Cyprus

Egyptské pyramídy - cesta k nesmrteľnosti

Dušan Magdolen

Velikáni, ktorých sa bál aj čas

Pred tisíckami rokov sa na západnom brehu Nílu v dĺžke asi 100 km vynorili stavby, aké nemali na svete obdobu - pyramídy. Hoci ich neskôr nachádzame aj v ostatných častiach sveta, tie egyptské, ktoré obdivovali ľudia už v staroveku, sú najstaršie a najznámejšie. Kto tieto stavby postavil? Kedy? Ako? Prečo? Čo v sebe skrývajú?
Odpovede na tieto a mnohé ďalšie otázky hľadajú bádatelia z mnohých vedných disciplín. Najbližšie k nim však majú egyptológovia, ktorí sa venujú komplexnému štúdiu civilizácie starovekého Egypta vrátane tajuplných pyramíd. Od 90. rokov minulého storočia sa do výskumu staroegyptskej civilizácie zapojila aj slovenská egyptológia, ktorá sa rozvíja v Kabinete orientalistiky Slovenskej akadémie vied v Bratislave.

Zaviate časom

Píše sa rok 394 po narodení Krista a ruka neznámeho autora vysekáva na stenu chrámu bohyne Eset (po grécky Isis) na ostrove Fílé hieroglyfický nápis. O pol druha tisícročia neskôr ho bude moderná veda poznať ako posledný hieroglyfický nápis starovekého Egypta. Náboženský kult tradičných egyptských bohov pretrvá najdlhšie práve v tejto časti krajiny a udrží sa do polovice 6. storočia. Staré texty neskôr už nikto nebude čítať a vyrytým reliéfom či namaľovaným obrazom už nik nebude rozumieť. Starý Egypt upadne do zabudnutia. Čaká ho hlboký spánok na dlhé stáročia. Jeho monumenty prikryje piesok púšte a slávnu minulosť pohltia hlbiny času. Na brehoch Nílu sa rozozvučí nový jazyk, ľudia budú stavať nové chrámy pre nového boha a nové paláce pre nových vládcov.
Pyramídy aj iné stavby boli v období arabského stredoveku pre nových vládcov Egypta ľahko dostupným a najmä lacným zdrojom stavebného materiálu pri budovaní opevnení, mešít a palácov Káhiry. Pyramída v Gíze aj ďalšie pamiatky starobylej civilizácie sa v tých časoch stali objektom mnohých mýtov a legiend. Európa považovala pyramídy za sýpky biblického Jozefa, ktoré mal postaviť počas svojho života v Egypte.
Renesancia a humanizmus oživili antickú tradíciu a záujem o diela klasických autorov. Patria k nim aj starovekí učenci ako Herodotos, Strabón, Diodóros Sicílsky a ďalší, ktorí nielenže navštívili krajinu na Níle, ale zanechali o nej aj svedectvo v podobe cestopisov a ďalších písomností. Pyramídy v nich opisujú ako hrobky dávnych egyptských kráľov.
Nový impulz a úplne odlišný prístup v poznávaní staroegyptských pamiatok vrátane pyramíd predstavovala Napoleonova výprava do Egypta na konci 18. storočia a následné rozlúštenie tajomných hieroglyfov francúzskym učencom Jeanom-Françoisom Champollionom roku 1822. Egypt sa v 19. storočí otvoril svetu a k brehom Nílu začali prúdiť davy turistov a cestovateľov. Boli medzi nimi aj zvedaví učenci a bádatelia.

Na stope faktom

Už vo formatívnom období egyptskej archeológie sa v priebehu 19. storočia výskumom pyramíd zaoberali takí učenci, ako boli Carol Richard Lepsius, Auguste Mariette, William Matthew Flinders Petrie a ďalší. Na lokality s pyramídami prichádzali vedecké expedície a často v neľahkých podmienkach so zmyslom pre každý detail trpezlivo odhaľovali kus po kuse z tajomnej minulosti týchto monumentálnych velikánov dávnoveku. Ako šnúra s perlami sa tiahnu od najsevernejšieho miesta na lokalite Abú Rawáš na predmestí dnešnej Káhiry ďalej smerom na juh cez Gízu, Zawíjit el-Arján, Abúsír, Sakkáru, Dahšúr až po oblasť Fajjúmu. Keďže ich existencia súvisela s prvým hlavným mestom Egypta Memfidou (Menneferom), nazýva sa dnes tento pás pohrebísk memfidská nekropola. S týmito lokalitami a ich pamiatkami sa neodmysliteľne spájajú mená bádateľov, ktorí ich výskumu zasvätili svoje životy. Patria k nim už spomínaný Angličan Petrie, považovaný za otca egyptskej archeológie, ktorý presne zmeral veľké pyramídy v Gíze, americký egyptológ George Andrew Reisner, ktorý skúmal Menkaureho pyramídový komplex a objavil súbor prekrásnych súsoší tohto panovníka, či egyptský archeológ Selim Hassan, ktorý študoval tajomnú sfingu v Gíze a okolité hrobky. Výskum pyramíd v Abúsíre je v prvom desaťročí minulého storočia spojený s menom nemeckého egyptológa Ludwiga Borchardta. Od 70. rokov systematické vykopávky na tomto mieste vedie a výskumom pyramíd sa zaoberá český egyptológ Miroslav Verner. Južnejšie od Abúsíru sa nachádza Sakkára. Okrem iných bádateľov sa s touto lokalitou spája meno Francúza Jeana-Phillipa Lauera, ktoré sa vďaka dlhodobému pôsobeniu na tejto lokalite stalo synonymom pre poznávanie tzv. stupňovitej pyramídy v centrálnej oblasti Sakkáry.
Výskumy bádateľov priniesli množstvo cenných informácií o týchto veľkolepých pamiatkach minulosti, o ktorých sa niekedy hovorí, že aj čas má pred nimi strach. 

Hľadanie súvislostí

Archeologické vykopávky odhalili, že v tesnej blízkosti pyramíd sa nachádzali ruiny budov, ktoré funkčne patrili k pyramíde a spoločne tvorili celý súbor stavieb, nazývaný pyramídový komplex. Na čo tento komplex slúžil?
Vo vnútorných priestoroch niektorých pyramíd sa našli veľké kamenné sarkofágy, ktoré v starom Egypte uchovávali mumifikované telá vznešených Egypťanov. Napríklad rozmery sarkofágu v najväčšej egyptskej pyramíde v Gíze sú väčšie ako svetlosť chodby, ktorá k nemu vedie, čo znamená, že sarkofág tu musel byť uložený počas stavby pyramídy. Egyptské pyramídy teda logicky museli byť hrobkami. Nielen nápisy vyryté vo vnútorných priestoroch niektorých pyramíd, ale aj na stenách ďalších stavieb patriacich k pyramídovému komplexu a najmä monumentalita týchto hrobiek celkom jasne dokazujú, že ide o hrobky egyptských panovníkov, božských faraónov.
Pyramídový komplex pozostáva z niekoľkých základných stavieb. Patrí k nim údolný chrám, ktorý stál na hranici púšte a nílskeho údolia a tvoril vstupnú bránu do celého hrobového komplexu; vzostupná cesta, ktorá viedla na západ k hrobke; zádušný alebo pyramídový chrám, v ktorom prebiehali náboženské obrady a rituály spojené s kultom mŕtveho panovníka a egyptských bohov; pyramída, ktorá predstavovala vlastnú hrobku s pohrebnou komorou v podzemí alebo v samotnej pyramíde, kde bolo uložené telo mŕtveho panovníka a jeho pohrebná výbava. V blízkosti veľkej pyramídy sa mohla nachádzať malá, tzv. satelitná alebo kultová pyramída. Celý tento súbor stavieb obklopoval múr. V okolí údolného chrámu sa rozprestieralo tzv. pyramídové mesto s príbytkami, hospodárskymi budovami, so skladmi a s ďalšími stavbami, kde bývali a pracovali kňazi a služobníci zamestnaní v pyramídovom komplexe egyptského panovníka.
Odkiaľ sa však zobrala myšlienka pyramídového tvaru hrobky a čo predstavuje? Jednoznačná odpoveď na tieto otázky neexistuje. Aby sme sa k nej aspoň trochu priblížili, musíme sa vydať na ďalekú cestu časom, až na samotný začiatok sveta.

V hlbinách času

Podobne ako my aj pred tisíckami rokov si ľudia kládli otázky, ako vznikol vesmír, ľudské bytosti a všetko, čo nás obklopuje. Dnes nám na tieto otázky odpovedá veda, kedysi na ne ľuďom odpovedali mýty. Podľa jedného z nich, ktorý vychádzal z učenia kňazov v meste Heliopolis, najväčšom centre uctievania slnečného boha Atuma v Egypte, pred vznikom sveta neexistovalo nič, len nekonečný oceán beztvarého chaosu. Z jeho vôd sa vynorila prvotná súš, pahorok, na ktorom boh stvoril svet a osídlil ho bohmi a všetkými živými tvormi. Týmto bohom - stvoriteľom bol prastarý boh Atum, ktorý splynul so slnečným bohom. Prvotná pevnina bola miestom zrodu nielen slnečného boha, darcu života, svetla a tepla, ale aj večne sa opakujúceho cyklu života.
Mesto Heliopolis bolo tiež centrom uctievania posvätného kameňa benben, ktorého kónický tvar je známy len zo zobrazení, no doteraz sa ho nepodarilo objaviť. Zaujímavé je, že monolitné zakončenie pyramídy, známe pod gréckym označením pyramidion, sa v egyptčine nazývalo benbenet a bolo súčasťou slnečnej symboliky. Predpokladá sa, že pyramída by svojím tvarom mohla štylizovane predstavovať posvätný kameň benben, ale aj samotný prvotný pahorok, ktorý sa stal symbolom zrodu života a regeneračného cyklu. Každodenne ním prechádzal slnečný boh a s ním, podľa viery Egypťanov, aj duch ich panovníka.
So slnkom a s pyramídou sa spája aj obraz slnečných lúčov predierajúcich sa cez otvory v oblakoch a dopadajúcich na zemský povrch v podobe rozvinutého vejára v tvare pyramídy. Tzv. texty pyramíd - najstarší súbor staroegyptských náboženských textov zaoberajúcich sa posmrtným životom faraóna -, ktoré sa v druhej polovici 3. tisícročia pred Kristom tesali na steny vnútorných priestorov egyptských pyramíd, prirovnávajú slnečné lúče k rampe, po ktorej faraón vystupuje na nebesia k božstvám, aby spolu s nimi naveky garantoval večnosť božského poriadku, trvalosť a stabilitu sveta.
Zdá sa teda, že pyramída sa chápala ako spojenie medzi zemou a nebom, ako miesto, kde dochádzalo k magickej komunikácii medzi panovníkom a večne živými bohmi, v ktorých spoločnosti duša faraóna žila a prechádzala opakujúcimi sa cyklami znovuzrodenia, čím panovník aj po smrti zabezpečoval ochranu pre svoju krajinu. Egyptské pyramídy boli bránami do iného sveta, do inej dimenzie, kde neexistoval čas, ale večnosť.
Tvary najstarších hrobiek faraónov, presnejšie ich nadzemných častí, stále nepoznáme. Tieto hrobky sa nachádzajú v lokalite Abydos, ďaleko od veľkých pyramíd, niekoľko sto kilometrov južne od Káhiry. Vekmi boli natoľko zničené, že ich rekonštrukcia je takmer nemožná. Predpokladá sa, že nad podzemnými priestormi sa nachádzala mohyla pravouhlého pôdorysu, pri ktorej stáli vztýčené monolitné stély s menom panovníka, z ktorých niektoré sa zachovali. K týmto hrobkám funkčne patrili aj veľké tehlové ohrady a stavby pripomínajúce člny.
Okrem Abydu sa hrobky niektorých ranodynastických panovníkov nachádzajú aj v dnešnej Sakkáre. Tu si v čase pred vznikom pyramíd stavali obrovské tehlové hrobky aj vysokí štátni hodnostári. Hrobke so sklonenými stenami sa hovorí mastaba. V jej podzemí sa nachádzala pohrebná komora. Archeologické vykopávky v niektorých prípadoch odkryli nad pohrebnou komorou umelú vyvýšeninu, vytvorenú vnútri nadzemnej časti mastaby. Majitelia mastabovitých hrobiek pochádzali z kráľovského rodu a v štátnej správe zastávali najvyššie úrady.
Zdá sa, že z pohľadu architektúry za vznikom pyramídy stáli predpokladané mohyly nad kráľovskými hrobkami, veľké tehlové ohrady a mastaby. V egyptskej architektúre sa však zároveň odrážala viera v posmrtný život a náboženské predstavy o stvorení, znovuzrodení, cyklickej obnove a garancii zákonov a síl prírody, ako aj života ľudí.

Zlatý vek pyramíd

Najstaršou pyramídou v Egypte je tzv. stupňovitá pyramída v Sakkáre, ktorá sa dvíha do výšky asi 60 m. Táto stavba sa spája s postavou legendárneho génia menom Imhotep, ktorý ju mal postaviť pre faraóna Džosera, vládnuceho pred viac ako 4 600 rokmi. Džoserova hrobka začala éru staviteľov pyramíd, ktorá trvala niekoľko storočí.
Najstarším a historicky najvýznamnejším obdobím z hľadiska stavby pyramíd je obdobie Starej ríše, ktoré tvorí 3. až 6. dynastia egyptských faraónov, vládnucich v 26. - 22. storočí pred Kristom. Žiadne písomné ani obrazové doklady pochádzajúce z Egypta o tom, ako sa stavali pyramídy, však neexistujú, resp. o nich zatiaľ nevieme. Pôvodné pramene o vzniku pyramíd jednoducho mlčia. Cenným zdrojom informácií o stavbe sú rozpadnuté pyramídy, ktorých nadzemné aj podzemné časti padli za obeť zlodejom kameňa a dnes sú z nich len navŕšené hromady kamenných blokov, piesku, príp. nepálených tehál.
Z archeologických výskumov vieme, že stavebný materiál pochádzal zo vzdialených aj z miestnych zdrojov. V blízkosti prostrednej pyramídy v Gíze, ktorá bola hrobkou faraóna Rachefa, sa pri jej severozápadnom rohu nachádzajú zvyšky kameňolomu, kde sa lámali vápencové bloky na jej stavbu. Kamenné bloky rozličných rozmerov sa prepravovali na miesto určenia na drevených saniach, ktoré sa ťahali po upravenom povrchu. Okrem iného nás o tom presviedča aj zobrazenie znázorňujúce transport obrovskej kamennej sochy na saniach, ktoré lanami ťahali dlhé zástupy mužov. Takéto sane sa archeológom skutočne podarilo objaviť. Kamenné bloky sa na vyššie vrstvy dopravovali veľmi pravdepodobne po umelo postavených rampách, ktoré sa po dostavaní pyramídy rozobrali. Zvyšky po takýchto transportných komunikáciách sa zachovali na niekoľkých lokalitách.
Po dokončení stavby mala pyramída dokonale vyhladený povrch, ktorý vytvárali obkladové bloky z bieleho vápenca. Časom bol však tento kvalitný kameň strhnutý a použitý na iných stavbách. Zvyšky po obložení sa najlepšie zachovali v prípade tzv. lomenej pyramídy v Dahšúre, ktorá sa pripisuje panovníkovi Snofruovi zo začiatku 4. dynastie. Aj Rachefova pyramída v Gíze v najvyššej časti obsahuje pôvodné obkladové bloky. Niektoré indície naznačujú, že monolitný vrchol pyramídy mohol byť pokrytý kovovým plechom z medi alebo zo zlata.
Napriek zdanlivej strnulosti a nemennosti, ktoré sa Egyptu často pripisujú, egyptské pyramídy podliehali vývoju. V najstaršom období mala pyramída stupňovitý tvar, ako to dokladá Džoserova hrobka v Sakkáre. Celý hrobový komplex kultových stavieb patriacich k pyramíde bol orientovaný pozdĺž severo-južnej osi. Zásadná zmena v architektúre kráľovskej hrobky v období Starej ríše prišla v 26. storočí pred Kristom s vládou faraóna Snofrua, keď sa hlavné stavby pyramídového komplexu začali budovať pozdĺž východo-západnej osi, ktorá vyjadrovala nové naboženské predstavy a symbolizovala dráhu slnečného boha po oblohe.
Tvar hrobky sa zmenil na pravý ihlan. Vchod do pyramídy sa nachádzal na severnej strane. Prístupová chodba viedla od vchodu k pohrebnej komore s kamenným sarkofágom, do ktorého sa uložili telesné ostatky panovníka. Okrem jeho tela sa v podzemí pôvodne nachádzala aj bohatá pohrebná výbava určená pre jeho večný život na onom svete. Tieto posvätné miesta však už v staroveku znesvätili vykrádači hrobiek, ktorí zničili telo panovníka a ukradli pohrebnú výbavu. Týchto ľudí neodradili ani dômyselné blokovacie systémy, vybudované v chodbách z tvrdých žulových blokov.
Skúsenosť s vykrádačmi hrobiek, ako aj zmeny v náboženskej oblasti viedli k odlišnému usporiadaniu podzemných priestorov pri pyramídach Strednej ríše, keď sa upustilo od ich pravidelného rozloženia. Toto opatrenie malo okrem iného utajiť pravé miesto uloženia tela a pohrebnej výbavy kráľa a znemožniť tak jeho znesvätenie. V tomto období sa pyramídy začali stavať z lacnejšieho materiálu, ktorým boli nepálené tehly z nílskeho bahna. Kamenné bloky sa použili okrem iného na stavbu akejsi kostrovej výstuže pyramídy a vonkajšieho obloženia. Na stenách v podzemných priestoroch pyramíd panovníkov 5., 6. a 8. dynastie (24. - 22. storočie pred Kristom) sa vyskytujú už zmienené tzv. texty pyramíd.

Primát v Gíze

Zo všetkých pyramíd starého Egypta najväčšia je tzv. veľká pyramída v Gíze, ktorá predstavuje hrobku Chufua, panovníka 4. dynastie. Pôvodne sa týčila do výšky viac ako 145 m. Strana jej štvorcovej základne je dlhá 230 m. Táto pyramída je do svetových strán orientovaná najpresnejšie zo všetkých. Vnútorné priestory pod ňou a v jej hmote nemajú v Egypte obdobu. Hoci sa na jej stavbu použilo asi 2,5 milióna m3 stavebného materiálu, Chufu aj tak nebol najväčším staviteľom pyramíd. Prvenstvo patrí jeho otcovi Snofruovi, ktorý postavil tri veľké pyramídy, jednu v Médúme a dve v Dahšúre, a pripisujú sa mu aj malé stupňovité pyramídy, ktoré sa nachádzajú až po ostrov Elefantína pri Asuáne. Snofru prestaval asi 3,6 milióna m3 stavebného materiálu.
Najväčšie pyramídy Starej ríše pochádzajú práve z obdobia 4. dynastie, keď silný centralizovaný egyptský štát dosiahol svoj zenit. V nasledujúcom období sa rozmery kráľovských pyramíd rapídne zmenšili, na druhej strane však narástla ich výzdoba, a to do kvality aj rozsahu. Zaujímavú etapu vo vývoji egyptských pyramíd predstavuje 6. dynastia, počas ktorej všetky pyramídy mali rovnaké rozmery a rovnaké sú aj ich podzemné komory. Pozoruhodné je, že pri týchto pyramídach sa v pomere medzi výškou, polovicou základne a vzdialenosťou medzi vrcholom a stredom základne odráža tzv. Pytagorov trojuholník s pomerom strán 3 : 4 : 5. Zdá sa, že Egypťania vlastnosti tohto trojuholníka poznali už v 3. tisícročí pred Kristom a vedeli ich využívať v architektúre. Nielen rozmery pyramíd, ale aj náklady spojené s jej stavbou a zabezpečenie pretrvávania posmrtného kultu, ktorý mali na starosti egyptskí kňazi, vyvolávajú rozmanité predstavy o množstve ľudí, ktorých zamestnávali tieto monumenty. Podľa gréckeho historika Herodota, ktorý žil asi 2 000 rokov po faraónovi Chufuovi, na stavbe pyramídy tohto panovníka pracovalo stotisíc ľudí dvadsať rokov. Tento údaj sa však považuje za prehnaný. Súčasné odhady odborníkov počítajú asi s 10- až 30-tisíc ľuďmi vykonávajúcimi rôzne druhy prác, ktorí boli rozdelení do niekoľkých pracovných skupín. Z hľadiska plynulého priebehu stavby bolo mimoriadne dôležité zázemie s výrobnými a so skladovacími miestami potravín pre ľudí pracujúcich na stavbe pyramíd. Jedno z nich sa podarilo odkryť americkým archeológom v Gíze neďaleko veľkých pyramíd. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že pri stavbe pyramíd nerozhodovala otrocká sila, ako sa to traduje v správach antických autorov, ovplyvnených dobou, v ktorej žili. Ľudia budujúci pyramídy boli zrejme špecializovaní robotníci a remeselníci, ako aj sezónni robotníci z radov roľníkov, ktorí v čase záplav nemohli pracovať na poli.

Dokonalá organizácia práce

Archeologické vykopávky ukázali, že pyramídy sú dielom starých Egypťanov, ktorí v druhej polovici 4. tisícročia pred Kristom nielenže vynašli písmo, jedno z najstarších na tejto planéte, ale založili štátny útvar, ktorý pod vládou božského faraóna zjednocoval rozsiahle územie v dĺžke asi tisíc kilometrov od južných brehov Stredozemného mora na severe až po prvé nílske pereje pri dnešnom Asuáne na juhu.
Egyptská spoločnosť v období pyramíd tvorila centralizovaný hierarchizovaný organizmus na čele s božským panovníkom, ktorý bol absolútnym vlastníkom všetkého, čo sa nachádzalo v krajine. Písomné pramene z tohto obdobia nás informujú o tom, že Egypťania mali pozoruhodne vyvinutý zmysel pre detailnú evidenciu všetkého, čo z hľadiska praktických potrieb považovali za užitočné a potrebné. Chrbticou egyptského štátu bol výkonný byrokratický systém s rozvinutou sieťou úradníkov. Samotné poľnohospodárske a remeselnícke produkty krajiny v akomkoľvek množstve by samy osebe nestačili na úspešné vykonanie štátnych projektov, ktoré inicioval faraón a ku ktorým patrila aj stavba jeho hrobky. Nevyhnutným predpokladom na úspešné zvládnutie tejto náročnej a dôležitej úlohy bola starostlivá evidencia, organizácia a kontrola ľudských aj ekonomických zdrojov. Zachované písomné pramene, hoci len vo fragmentoch, nás informujú o dôkladnosti, praktickosti a pozoruhodnom zmysle pre systematickú prácu a detail, ktorými Egypťania vynikali. Pre všetkých robotníkov bolo potrebné zabezpečiť dostatok potravín, šatstva a pracovných nástrojov. Jednotlivé práce museli na seba nadväzovať a vzájomne sa dopĺňať tak, aby sa postupne napĺňali vopred stanovené zámery a plány v dohodnutých časových termínoch. Bez úradníckeho aparátu, vyzbrojeného vzdelanými pisármi, by sa stavebné projekty v takom rozsahu nemohli nikdy uskutočniť.
Egyptské pyramídy už nie sú celkom neznáme, avšak mnohé zo svojich tajomstiev ešte stále ukrývajú. Tieto stavby podľa viery starých Egypťanov mali pretrvať naveky a, merané dĺžkou ľudského života, možno skonštatovať, že ich zámer sa im skutočne podarilo naplniť. V priebehu tisícročí sa z nich vytvoril akýsi spoločenský gén, ktorý sa už stal neodmysliteľnou súčasťou kultúrnej pamäti civilizácie.

Základné údaje o kráľovských pyramídach Starej ríše (metrické údaje podľa M. Vernera)

Panovník  Meno pyramídy Dĺžka základne Výška  Uhol sklonu steny Dynastia  Lokalita
Džoser --  109 x 121 m 62, 5m -- 3.  Sakkára
Snofru -- 144 x 144 m 92m 51° 53' 4. Médúm
Snofru Snofru vychádza - južná pyramída 189,4 x 189, 4 m 104,7 m 55° a 43° 4. Dahšúr
Snofru Snofru vychádza 220 x 220 m 104 m 45° 4. Dahšúr
Chufu Horizont Chufua 230,3 x 230,3 m 146,5 m 51° 50' 35” 4. Gíza
Rachef Veľký je Rachef 215,2 x 215, 2 m 143,5 m 53° 10' 4. Gíza
Menkaure Božský je Menkaure 104,6 x 104,6 m 66,4 m 51° 20' 4. Gíza
Weserkaf Čisté sú Weserkafove -- kultové miesta 73,3 x 73,3 m 49 m 53° 5. Sakkára
Sahure Duša Sahureho vychádza 78,5 x 78,5 m 48 m 50° 30' 5. Abúsír
Neferirkare Duša Neferirkareho 104 x 104 m 72 m  54° 30' 5. Abúsír
Niuserre Trvalé sú Niuserreho - kultové miesta 78,5 x 78,5 m 50 m 51° 50' 35” 5. Abúsír
Džedkare Krásny je Džedkare 78,5 x 78,5 m 52 m  52° 5. Sakkára
Wenis Krásne sú Wenisove - kultové miesta 57,7 x 57,7 m 43 m 56° 5. Sakkára
Teti Trvalé sú Tetiho - kultové miesta 78,5 x 78,5 m 52,5 m 53° 13' 6. Sakkára
Pepi I. Krása Pepiho trvá 78,5 x 78,5 m 52,5 m 53° 13' 6. Sakkára
Merenre Krása Merenreho - vychádza 78,5 x 78,5 m 52,5 m 53° 13' 6. Sakkára
Pepi II. Život Pepiho trvá 78,5 x 78,5 m 52,5 m 53° 13' 6. Sakkára

Odporúčaná literatúra:
VERNER, M.: Pyramidy. Tajemství minulosti. Praha 1997.
ZAMAROVSKÝ, V.: Ich veličenstvá pyramídy. Bratislava 2002.

Mgr. Dušan Magdolen, PhD. (1969),
vyštudoval odbor história - archívnictvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Roku 1997 absolvoval doktorandské štúdium v Českom egyptologickom ústave Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. Pôsobí v Kabinete orientalistiky SAV v Bratislave, zaoberá sa dejinami starovekého Egypta.


 

Virtuálna základňa a sprievodca milovníkov histórie!

Do Vašej pozornosti ďalej odporúčame:

Historický ústav SAV | Historický časopis | Historické štúdie | Forum Historiae | Slovanské štúdie | Slovenská historická spoločnosť pri SAV | SNKH | SDKSVE pri SAV | Dejiny.sk

Optimalizované pre IE 4.0 a vyššie verzie. Odporúčame rozlíšenie 1024 x 768, farby True Color 32 bitov, 17" monitor.

COPYRIGHT © 2000 - 2017 PRO História. ALL RIGHTS RESERVED. Made in Slovakia