História - Revue o dejinách spoločnosti
Archív | Autori | Pokyny pre autorov | Predplatné časopisu | Knihy | Tiráž
 

Aktuálne číslo

Vážení priaznivci Histórie, redakcia časopisu pre Vás pripravila digitálnu knižnicu. Jednotlivé ročníky a čísla (do roku 2016) si môžete pozrieť vo Virtuálnej študovni.

História 6/2018

Vychádza 6x ročne

ISSN 1335-8316
(tlačené vydanie)

História - Revue o dejinách spoločnosti

Práca v zahraničí, EÚ

Hurghada / Hurgada

Sharm El Sheikh

Mallorca

Rhodos

Cyprus

HISTÓRIA - DARČEK - Mimoriadna ponuka pre nových odberateľov!
Milí čitatelia!

Mohlo by sa zdať, že súčasné doslova závratné tempo života vylučuje akékoľvek pohľady do minulosti. Nie je to celkom pravda. Viac-menej pozitívne vzory každodenného čerpania povzbudenia a posilnenia z národných tradícií sú evidentné u všetkých našich susedov - osobitne u Maďarov, Poliakov, Čechov. Žiaľ, my Slováci aj v tomto smere zaostávame. Iste, má to svoje príčiny, spočívajúce v nepriaznivom štátnopolitickom postavení nášho národa v minulosti. Ale vyhovárať sa len na to, by aspoň za posledných desať rokov určite nebolo ani správne, ani spravodlivé.

Dnes už slovenská historiografia disponuje pomerne veľkým množstvom vedecky podložených informácií, ktoré by sa mohli využívať nielen ako základ cieľavedomého budovania historického povedomia, ale aj ako inšpiratívne východiská praktických projektov a počinov v oblasti politiky, hospodárstva, kultúry atď. Mohli by sa, ale v skutočnosti sa v tomto ohľade takmer nič nedeje. Nemám pritom na mysli žiadne romantické staromilstvo či - nedajbože - úsilie o návrat späť! Historické poznanie totiž poskytuje každej spoločnosti jedinečnú reflexiu. Pokusy nahrádzať, či dokonca nahradiť ju výlučne inými, cudzími skúsenosťami sú spravidla scestné, vedú k chybným rozhodnutiam a z toho plynúcim deformáciám.

Vezmime si súčasnú reformu verejnej správy. Za predchádzajúce desaťročie jej príprav a priebehu sa vo väčšej či v menšej miere uvažovalo o rozličných modeloch -- od amerického cez francúzsky, švajčiarsky až po nemecký, český, ba do istej miery aj ruský. Avšak len máloktorí zo slovenských politikov sú ochotní pripustiť, že by napríklad územnosprávne členenie Slovenska mohlo nadväzovať na jeho niekdajší stoličný (župný) systém (samozrejme nie ho úplne kopírovať!), ktorý sa - okrem určitých výnimiek - vytváral v súlade s prírodnými a sídlištnými danosťami našej krajiny od včasného stredoveku a ako taký sa udržal celé stáročia, až do roku 1923. Naopak, táto myšlienka sa vulgarizuje a apriori zavrhuje ako neprijateľná bez toho, že by sa zobrali do úvahy aj ďalšie, moderné faktory, s ktorými je (mohla by byť) v pozoruhodnom súlade. Vrcholom tohto ľadovca je odmietanie historických slovenských termínov typu župa, župan, mešťanosta, ba najnovšie už aj okres. A pritom by to mohli byť skutočne naše špecifiká, koreniace v dávnej minulosti! Namiesto toho sme svedkami zmätku v organizácii verejnej správy, vyrastajúceho z voluntarizmu rozličných záujmových skupín, ktorý nemá v doterajších dejinách Slovenska obdobu.

Prof PhDr. Leon Sokolovský, CSc.,
vedúci Katedry archívnictva a pomocných vied historických Filozofickej fakulty Univerzity Komenského


 

Virtuálna základňa a sprievodca milovníkov histórie!

Do Vašej pozornosti ďalej odporúčame:

Historický ústav SAV | Historický časopis | Historické štúdie | Forum Historiae | Slovanské štúdie | Slovenská historická spoločnosť pri SAV | SNKH | SDKSVE pri SAV | Dejiny.sk

Prehlásenie o ochrane osobných údajov získavaných cez internetové stránky

COPYRIGHT © 2000 - 2019 HISTÓRIA. ISSN 1335-8316, ISSN 2585-9080. ALL RIGHTS RESERVED. Made in Slovakia.