História - Revue o dejinách spoločnosti
Archív | Autori | Pokyny pre autorov | Predplatné časopisu | Knihy | Tiráž
 

Aktuálne číslo

Vážení priaznivci Histórie, redakcia časopisu pre Vás pripravila digitálnu knižnicu. Jednotlivé ročníky a čísla (do roku 2016) si môžete pozrieť vo Virtuálnej študovni.

História 6/2018

Vychádza 6x ročne

ISSN 1335-8316
(tlačené vydanie)

História - Revue o dejinách spoločnosti

Práca v zahraničí, EÚ

Hurghada / Hurgada

Sharm El Sheikh

Mallorca

Rhodos

Cyprus

HISTÓRIA - DARČEK - Mimoriadna ponuka pre nových odberateľov!
Zaživa v Bystrici...

Igor Graus

Slasti a strasti banského mesta v 16. storočí

"Zaživa v Bystrici, po smrti v nebi" - hovorí staré slovenské príslovie. Do akej miery však toto tvrdenie zodpovedá skutočnosti? Bola minulosť Banskej Bystrice naozaj natoľko príťažlivá? Ako žili obyvatelia mesta, ako sa zabávali vo voľných chvíľach?

Voľný čas v živote každého človeka zohráva významnú úlohu. Rovnako to bolo v minulosti. Ak chceme hovoriť o voľnom čase mešťanov, musíme si najskôr vymedziť obsah tejto kategórie. Za voľný čas budeme považovať čas, keď sa človek aktívne či pasívne venoval iným aktivitám než tým, ktoré smerovali k jeho obžive. V tejto súvislosti treba poukázať na špecifiká voľného času mešťanov, šľachty či vidieckeho obyvateľstva. Výrazné rozdiely sú aj v tom, ako trávili deň muži a ženy. Voľný čas zachytený v archívnych dokumentoch je takmer výlučne mužským voľným časom, vôbec sa neobjavujú doklady o oddychu žien alebo detí.

Verejné a súkromné chvíle

Voľný čas obyvateľov Banskej Bystrice sa delil na dve hlavné časti. Prvou bol čas mimo pracovného procesu, ktorý formálne usmerňovalo vedenie mesta. Až potom nasledoval skutočne neobmedzený voľný čas, ktorý mohol mešťan využiť podľa vlastnej ľubovôle. Obmedzenia prvej kategórie voľného času vychádzali z potrieb celej mestskej komunity. Súviseli predovšetkým so zabezpečením výkonu správy mesta, ako aj jeho bezpečnosti a ochrany. Bezpečnostné opatrenia až do polovice 16. storočia zjednocovali protipožiarne a obranné aktivity do jednotných štatútov s presne formulovanými povinnosťami. Do obranného a protipožiarneho systému bola aktívne zapojená prevažná časť obyvateľov. Ich nástup sa konal pravidelne každý štvrťrok a stával sa príležitosťou nielen na precvičenie štandardných postupov, ale i vítanou príležitosťou na vybočenie z každodenného pracovného rytmu, pričom nechýbala hudba ani bezplatný výčap piva, vína a ovocného muštu pre účastníkov. Slávnostný nástup nepochybne poskytoval aj zaujímavé divadlo pre prizerajúcich sa. Takto vyzeral napríklad cvičný nástup mešťanov do zbrane roku 1566 a 1586, ktorý divákom priniesol zážitok zo streľby hradných diel. O niečo horšie dopadol júnový nástup v roku 1560, keď mešťania pri bojovom nácviku spôsobili menší požiar, ale pri novembrovom nástupe v tom istom roku už bolo všetko v poriadku.

Richtársky prípitok

Oživením mestského života bola najmä každoročná voľba richtára. Volebné právo v meste mala síce iba veľmi malá časť mešťanov, pre ostatných sa však aj pasívna účasť na voľbách stávala dobrou zábavou. Išlo o slávnostné bohoslužby a rituály, odhadovanie volebných šancí, tipovanie víťaza, prísahy novozvoleného richtára a všetkých senátorov, verejné čítanie práv a privilégií mesta, účasť na veselici a hostine, ktorú usporadúval novozvolený richtár. Keď tak napríklad roku 1574 neurobil, mešťania s odvolaním sa na staré zvyklosti a na príklad predchádzajúcich richtárov žiadali dodatočné usporiadanie hostiny, na ktorej by sa im poskytol richtársky prípitok.

Oslavovali sa však aj významné vnútropolitické a vojenské udalosti. Napríklad v júli 1556 sa konala v meste oslava dobytia Stoličného Belehradu (Székesfehervár) kráľovskými vojskami. Oslavy sa začali slávnostnou omšou, po ktorej nasledovala streľba z hradných diel. Dôvodom verejných slávností bolo aj vymenovanie mestských cirkevných hodnostárov. Po prenesení patronátneho práva nad Špitálom svätej Alžbety z rúk Turzovcov a Fuggerovcov na mesto sa funkcie rektora špitála ujal nový kňaz. Po jeho kázni na Trojičnú nedeľu sa uskutočnila veľká hostina pre všetkých účastníkov omše. Spotrebovalo sa 197 libier mäsa (1 libra = cca 0,51 kg), 3 barany, 1 a pol teľaťa, 2 žajdlíky medu, bližšie neurčené množstvo starých a mladých rakov, srdcia, ľadvinky, ryby, vajcia, rozličné koreniny, 2 sudy piva a 458 žajdlíkov vína štyroch druhov.

Vítaným spestrením všedného dňa mešťanov boli príležitostné návštevy panovníkov. Žiaľ, bližšie údaje o slávnostných ceremoniáloch a o priebehu návštev sa nezachovali. Málo sa dozvedáme aj o pozadí rokovania uhorských stavov v Banskej Bystrici, ktoré sa sem zišli v roku 1542 a 1543. Snem mešťanom okrem dobrých obchodných príležitostí pri ubytovaní, stravovaní a zásobovaní hostí nepochybne priniesol aj zábavu. Na druhej strane však práve zasadania stavovských snemov s množstvom účastníkov predstavovali pre mesto istú záťaž. Preto sa nemožno čudovať, že mestský notár Michal Steger sa pri zápise o tejto udalosti do mestského protokolu posťažoval: "na zhromaždení sa tomuto mestu dostalo veľa príkoria, útlaku a nátlaku a dá Boh, aby sa tu už snem viac nekonal". Povzdychnutie dozaista nebolo motivované iba výrubom vojenskej dane pre stredoslovenské banské mestá vo výške 1 750 zlatých a rozhodnutím o zriadení colnej stanice v meste, ale nepochybne malo hlbšie pozadie. Atraktívnym verejným divadlom sa stávali exekúcie trestov nad zločincami, ktoré sa za hojnej účasti divákov občas odohrávali priamo na námestí alebo pred bránami mesta na Šibeničnom vŕšku.

V období cirkevných sviatkov trávili mešťania voľný čas predovšetkým účasťou bohoslužbách a procesiách. Okrem Veľkej noci a Vianoc významnú udalosť predstavoval sviatok Božieho tela, keď sa konali veľké oslavy mešťanov a zamestnancov mediarskeho podniku s procesiou. Významnú úlohu pri nich zohrávalo banícke Bratstvo Božieho tela. Slávnosti podobného charakteru sa v meste odohrávali aj v réžii jednotlivých remeselníckych cechov.
Spomínané svetské a cirkevné slávnosti a akcie mali masový charakter, účasť na nich bola do značnej miery nepovinná. V privátnej sfére sa pravidelne oslavovali prijatia do zväzku mešťanov, krstiny, rôzne životné jubileá. Mešťania sa súkromne stretávali aj na karoch a svadbách.

Bujaré veselie

Práve svadby predstavovali pre pozvaných hostí vítaný zdroj neviazanej zábavy a pre organizátorov boli vhodnou príležitosťou na okázalosť a na predbiehanie sa v množstve predkladaných jedál, počte pozvaných hostí a dĺžke hostiny. Tá často trvala viac dní a účastníci sa zabávali nielen jedením, tancom a spevom, ale i krikom a neporiadkom, ktorý sa často prenášal do ulíc, kde sa konali hlučné sprievody s hudbou a bubnami, neraz až do hlbokej noci. Podgurážení svadobčania pritom manipulovali so strelnými zbraňami, ktorých používanie v meste bolo zakázané.

Jednoznačne najobľúbenejším spôsobom trávenia voľného času mužskej populácie Banskej Bystrice bolo vysedávanie v hostincoch alebo vo výčapoch. Keďže právo variť pivo mal každý majiteľ domu v meste a tí, čo vlastnili domy na námestí (tzv. ringbürgeri), mali navyše právo obchodovať s vínom, ako výčap slúžil vlastne každý dom. Mestská rada proti tomuto spôsobu trávenia voľného času, ktorý podporoval rozvoj obchodu s nápojmi a potravinami, v zásade nič nenamietala, snažila sa len upravovať či obmedzovať jeho trvanie vo večerných hodinách. Usilovala sa tiež potlačiť uvoľnené a hlučné správanie konzumentov. Signálom na ukončenie prevádzky hostincov bol zvuk tzv. Pivného zvona o deviatej hodine večer. Potom sa konzumenti mali v tichosti rozísť do svojich domovov a hostince mali byť zatvorené. Po celú noc platil zákaz pohybu po uliciach a občania mali dodržiavať nočný pokoj. Realita však bola celkom odlišná a mestská rada musela často prijímať nariadenia v podobe všeobecne záväzných štatútov, ktorými zakazovala dlhé vysedávanie v hostincoch po záverečnej hodine. Toto opatrenie sa však v praxi často míňalo účinku. Občania napriek zákazom vysedávali v hostincoch aj po záverečnej, okrem konzumácie nápojov a potravín sa zabávali hrami v karty a kocky, počúvali hru na husliach, spievali a tancovali. Hlučné zábavy často ústili do sporov a hádok, ktoré sa končievali aj bitkami a vážnymi zraneniami.

Svedectvo zákazov a trestov

Uvoľnené správanie malo zrejme stúpajúci trend. Najstarší zachovaný štatút mestskej rady z roku 1536 totiž za porušenia zákazov ešte nestanovoval žiadny trest, ale o dva roky neskôr sa už porušenie zákazu výčapu po záverečnej trestalo pokutou 10 zlatých. Od roku 1544 sa okrem majiteľov hostinca trestali pokutou 5 zlatých aj návštevníci a o rok neskôr sa sankcionoval i pohyb po nočných uliciach. Pokutovali sa aj významní občania, akým bol napríklad banskobystrický a augsburský mešťan a banskobystrický senátor Juraj Königsberger, ktorý za vysedávanie v hostinci po záverečnej hodine roku 1539 zaplatil do mestskej pokladnice 10 zlatých. Mestská rada sporadicky uplatňovala aj menej tradičné tresty, napríklad roku 1575 bol potrestaný Gašpar Thöndl za vysedávanie v krčme po záverečnej pokutou predstavujúcou 1 000 tehál, ktoré mal predať a výnos z nich odovzdať v prospech chudobných v Špitáli svätej Anny.

Cestou z hostinca sa neraz pobili aj vážení občania - roku 1543 napríklad kožušnícky majster Ján Kurschner, jeho brat Juraj a Ján Rueb. Majster Kurschner sa zaplietol do bitky aj počas Veľkej noci roku 1549, keď so zbraňou v ruke ohrozoval nočného strážcu. Roku 1528 vo výčape Juraja Schaffera spôsobil výtržnosť Ján Kopperschmidt, ktorý prítomných ohrozoval mečom a kuchynským nožom.

Čertove obrázky a iné neresti

Obľúbenou zábavou konzumentov alkoholu boli hry v karty a kocky, ale máme doložené i tabuľové hry, pričom hazardné hry o peniaze boli zakázané. Trestala sa tiež falošná hra. Zo štatútu z roku 1568 sa však dozvedáme, že pitiu a hrám sa venovali aj strážcovia a drábi, ktorí mali dohliadať na dodržiavanie poriadku v meste.

Hráčska vášeň mala niekedy vážne dôsledky. Ochotných a vášnivých hráčov bolo v meste zrejme viac než dosť, a preto vôbec nie je prekvapením, že zvonolejársky majster Valentín Schreiber z Viedne, ktorý mal v Banskej Bystrici roku 1571 nanovo odliať poškodený Banícky zvon, si tu veľmi ľahko našiel partnerov na hru a viac než zvonu sa venoval svojej vášni. Pitie vína a hra v šachy a dámu majstra zamestnávali natoľko, že prvé odlievanie zvona sa nepodarilo. Nápravu podľa vyjadrenia mestskej rady zabezpečila až majstrova manželka, ktorá dokázala Valentína Schreibera izolovať od hier a alkoholu na čas potrebný na opakované zhotovenie formy a odliatie veľkého zvona a dielo sa mu tak napokon roku 1572 podarilo úspešne dokončiť.
Hry sa nevyhýbali ani takým miestam, akým bol kostol. Svedčí o tom napríklad nariadenie mestskej rady z roku 1555, ktoré mešťanom počas bohoslužieb zakazuje v kostole "žrať, slopať, hrať a iným spôsobom sa verejne hanebne a rúhavo správať".

V meste sa konali aj hry celkom iného charakteru. Išlo o divadelné hry, ktoré nacvičoval rektor mestskej latinskej školy s učiteľmi a so žiakmi. Hrávali sa každoročne spravidla vo februári v dome úradujúceho richtára. Po skončení predstavenia sa pre účinkujúcich, členov mestskej rady a kňazov konala hostina. Nacvičený repertoár pozostávajúci z komédií a tragédií s biblickými námetmi mali zrejme možnosť vidieť aj ostatní mešťania, podobne ako vystúpenia kočovných umelcov. V decembri 1563 na námestí vystupoval povrazolezec, ktorý sa prechádzal po napnutom lane a na záver "zletel" z veže. Mestskú radu artistov výkon tak nadchol, že ho ocenila darom šiestich zlatých.

Významnú úlohu v živote Banskobystričanov zohrávala hudba. Tú denne počúvali nielen počas bohoslužieb, ale aj každú hodinu vďaka vystúpeniam vežových trubačov. Hudba sa objavovala na všetkých oficiálnych slávnostiach, ale i na pohreboch a na svadbách.

Cvičenia a hry

Športové aktivity mešťanov v tomto období doložené nemáme, ale z prameňov pochádzajúcich zo začiatku 17. storočia vieme, že obyvatelia mesta sa cvičili a zabávali rôznymi rytierskymi ako aj inými telesnými hrami. Najmä rytierske hry mali nepochybne starší, stredoveký pôvod.

Obyvatelia Banskej Bystrice by určite veľa voľného času trávili na poľovačkách, ktoré vtedy patrili medzi najobľúbenejšie šľachtické zábavy, avšak už základné mestské privilégium z roku 1255 im lov i rybolov zakazovalo. Museli sa uspokojiť so športovou streľbou. Tú si mohli cvičiť v budove strelnice, ktorá stála za hradbami mesta pred Hronskou bránou, kde sa konali aj strelecké súťaže. Viac informácií sa nám o streleckom "športe" nezachovalo, všetky údaje o streľbe sa vzťahujú len na rozličné výtržnosti alebo porušovanie nočného pokoja. Roku 1557 napríklad v meste napriek zákazu magitrátu strieľal neskorší senátor a richtár Pavol Tham po svojom nočnom návrate z cesty do Košíc, aby takýmto spôsobom oslávil stretnutie s manželkou. Šťastný manžel na druhý deň zaplatil do mestskej pokladnice pokutu 5 zlatých. Veľmi zvláštnu záľubu mal banskobystrický kat Hammerle, ktorý si do svojho domu vodil túlavých psov, tu ich naháňal a strieľal do nich. Táto záľuba sa mu však stala osudnou, pretože neskôr zastrelil jedného zo svojich dvoch pomocníkov, za čo ho roku 1581 popravili. Rovnako ako poľovačky bol zakázaný aj rybolov, takže museli sa uspokojiť s rybami v troch rybníkoch a v hradnej priekope, kde sa chovali kapry, karasy a šťuky.

Čistota pol života

Medzi príjemné, ale najmä praktické spôsoby trávenia voľného času patrila osobná hygiena. Vykonávala sa vo verejných kúpeľoch, ktoré sú v Banskej Bystrici doložené už od stredoveku. Od roku 1534 mal vlastný kúpeľ aj Špitál svätej Alžbety a roku 1546 vznikli ženské kúpele.

Zdroj vzdelanosti

Nie všetci mešťania však trávili voľný čas v spoločnosti iných ľudí. Mali aj osobné záľuby intelektuálneho charakteru, ktoré pestovali v hlbokom súkromí. K takýmto činnostiam patrilo napríklad čítanie a zbieranie kníh. Knihy sa nachádzali v takmer každej domácnosti, bez ohľadu na spoločenský či sociálny status. V súpise pozostalosti Michala Sprostého, obyvateľa Hornej ulice, ktorý zomrel roku 1603 boli dve knihy - slovenská, resp. česká Biblia a súbor kázní Jána Spangenberga. O cieľavedomých zbierkach kníh však možno hovoriť iba v niekoľkých prípadoch. Nachádzali sa v majetku viacerých mešťanov, medzi ktorými nechýbali kňazi, notári, ale aj obchodníci, pričom počet kníh kolísal od niekoľkých až do niekoľko stoviek kusov. Absolútne najväčšiu knižnú zbierku predstavovala knižnica fuggerovského faktora Jána Dernschwama, ktorá v roku 1567 obsahovala 1 162 vydaní s 2 270 knižnými titulmi. Táto knižnica však predstavovala istý extrém aj v celoeurópskom kontexte.

V 16. storočí v meste pôsobil kníhkupec, knihár a kníhtlačiar. Vtedy vznikla aj mestská verejná knižnica, ktorá pri inventarizácii roku 1601 obsahovala vyše 120 knižných titulov.

Trávenie voľného času relaxovaním v prírode nebolo v sledovanom období medzi mešťanmi rozšírené. Pravda, existovali aj výnimky. Už v roku 1481 sa pred príchodom kráľa Mateja Korvína do Banskej Bystrice z iniciatívy správcu tamojšieho mediarskeho podniku vybudovala za Komorským domom veľká záhrada určená výlučne na relaxáciu. Keď sa koncom 15. storočia usadil v dome Ján Turzo, záhrada sa rozšírila o susednú lúku, kde si ťažiar vybudoval akúsi menšiu zvernicu, v ktorej choval srny a štyri líšky. Pôvodný účel lúky, na ktorej sa predtým pásli kone a sial ovos, definitívne odstránila výsadba ovocných stromov. O tom, že na začiatku 16. storočia bolo pragmaticky založeným mešťanom takého trávenie voľného času ešte cudzie, svedčí priveľmi racionálny postoj mestskej samosprávy, ktorá protestovala proti udržiavaniu týchto záhrad s odôvodnením, že sú neužitočné a iba zbytočne pohlcujú výdavky.
Vnímanie záhradných krás a prírodného prostredia, ako aj objavovanie nových foriem oddychovania pod vplyvom humanizmu naznačuje iniciatíva špitálskeho rektora Krištofa Kindermana, ktorý v 30. rokoch 16. storočia na špitálskych pozemkoch okrem záhrad, dvoch rybníkov a kúpeľov vybudoval i záhradný letohrádok. Rektorova knižnica, v ktorej sa nachádzali aj zdravotnícke a prírodovedné knihy vrátane českého herbára alebo príručky o správnej príprave vína, predznamenávala príklon k novému životnému štýlu, ktorý v nadchádzajúcich desaťročiach prijali vo veľkej miere za svoj aj jeho spoluobčania.

Mgr. Igor Graus (1960),
pôsobí ako riaditeľ banskobystrickej pobočky Štátneho archívu v Banskej Bystrici. Je podpredsedom Slovenskej historickej spoločnosti.


 

Virtuálna základňa a sprievodca milovníkov histórie!

Do Vašej pozornosti ďalej odporúčame:

Historický ústav SAV | Historický časopis | Historické štúdie | Forum Historiae | Slovanské štúdie | Slovenská historická spoločnosť pri SAV | SNKH | SDKSVE pri SAV | Dejiny.sk

Prehlásenie o ochrane osobných údajov získavaných cez internetové stránky

COPYRIGHT © 2000 - 2019 HISTÓRIA. ISSN 1335-8316, ISSN 2585-9080. ALL RIGHTS RESERVED. Made in Slovakia.