História Revue

[Úvod] [Tiráž] [Archív] [Objednávka] [Inzercia]


PRÍHOVOR

späť na úvodnú stranu


Milí čitatelia,

v posledný aprílový týždeň sa v Smoleniciach uskutočnil už XII. zjazd a valné zhromaždenie Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV. Stretnutie členov dobrovoľnej profesijnej organizácie, ktoré sa uskutočňuje s päťročnou periodicitou, sa udialo z chronologického hľadiska vo veľmi zaujímavom čase – len necelé štyri mesiace od začiatku nového tisícročia. Možno preto bolo spojené s určitým očakávaním. Znova sa však ukázalo, že akékoľvek okrúhle dátumy ešte v nijakom prípade nie sú medzníkmi vo vývoji spoločnosti ani vo vývoji historickej vedy.

Rokovanie slovenských historikov možno hodnotiť z viacerých rovín. Keďže sa neuskutočnilo klasickou bilančno-plánovacou formou, keď vybraní historici zhodnotia jednotlivé oblasti historiografie od posledného zjazdu a na záver sa vytýčia nové ciele, ktoré majú historici naplniť (pričom sa úspechy striedajú s neúspechmi), bol tento zjazd možno určitým rozčarovaním. No ukázalo sa, že niektorým historikom sa v nových podmienkach ťažko hľadá spoločná reč aj pri takej jednoduchej téme, akou je zhodnotenie vlastnej práce a problémy s ňou spojené.

Zjazd tiež poukázal na skutočnosť, že historická obec je určitým obrazom našej spoločnosti. Neraz prevláda skepsa, pochybovanie, chýba perspektíva, sebavedomie a niekedy aj zdravá ctižiadostivosť.

Mnohé vystúpenia účastníkov zjazdu sa týkali veľmi zaujímavého a aktuálneho problému postavenia historika v našej spoločnosti, ktoré často naozaj nie je lichotivé ani závideniahodné. V čom tkvie táto neutešená situácia? V prvom rade sú to objektívne príčiny, ktoré spočívajú v tom, že v našej spoločnosti nie sú utvorené dostatočné podmienky na pestovanie takých vedných disciplín, akou je historiografia. Vyžaduje sa profesionalizácia, čo je pochopiteľné, ale zabúda sa, že aj profesionál musí byť primerane honorovaný. Na druhej strane je problém aj v samotných historikoch, ktorí si tento stav zapríčiňujú niekedy sami. Nevedia si určiť vlastnú hodnotu. Majú veľmi slabé alebo skoro žiadne stavovské povedomie či stavovskú solidaritu. Advokáti, lekári, lekárnici už majú aspoň svoje komory. Týmto smerom upevňovania stavovskej a profesijnej spolupatričnosti by sa v najbližšom období mal uberať aj vývoj Slovenskej historickej spoločnosti.

Zjazd slovenských historikov načrtol aj ďalší výrazný moment – otázku koncepcie slovenských dejín. Dvadsiate storočie sa skončilo a mnohí si to ešte ani neuvedomili. Posledným storočím sa uzavrela aj jedna z mnohých etáp vývoja slovenskej historiografie a tým aj jedna z koncepcií dejín. Nie sme zástancami myšlienky, že musí existovať len jedna, jednotná koncepcia našich dejín. Popri sebe môžu existovať aj viaceré, ktoré však musia vedeckými výsledkami dokázať svoju opodstatnenosť. No neznamená to, že každý historik má mať svoju vlastnú koncepciu. S týmto problémom sa musí slovenská historiografia v najbližšej budúcnosti popasovať.

Zjazdové rokovania slovenských historikov majú vždy svoju neopakovateľnú atmosféru. Len na takomto fóre sa schádzajú odborníci na najstaršie dejiny, ktorí si podebatujú aj o otázkach výskumu najnovších dejín, a opačne. Neformálne rozhovory a diskusie sú o to cennejšie. A takisto sa zviditeľnia kolegovia, ktorí sú aktívni v mnohých sekciách a regionálnych spolkoch. Práve na takomto fóre sa im možno aspoň verejne poďakovať a tak vyjadriť uznanie za ich prácu.

späť na úvodnú stranu


PhDr. Viliam Čičaj, CSc. - predseda Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV

História Revue

[Úvod] [Tiráž] [Archív] [Objednávka] [Inzercia]