História Revue

[Úvod] [Tiráž] [Archív] [Objednávka] [Inzercia]


DROBNIČKY

späť na úvodnú stranu


DŽÍNSY

Džínsy sú v súčasnosti jedným z najrozšírenejších odevov. Ich kolískou je Kalifornia, kam v roku 1861 pricestoval nemecký obchodník Lévi Strauss. Priviezol so sebou tvrdú látku, z ktorej chcel pôvodne vyrábať stanové plachty pre tunajších zlatokopov. Tí však potrebovali aj pevné nohavice, ktoré Strauss pokusne ušil z dovezenej látky. Vďaka svojej odolnosti sa zlatokopom okamžite zapáčili. Zaujímavý je aj pôvod názvu tohto populárneho oblečenia. Keďže sa podobali na nohavice, ktoré nosili janovskí námorníci už od 15. storočia, nazvali ich podľa nich džínsami.

–rog–

KTO JE TU NAJSTARŠÍ?

“Najhistorickejšími obyvateľmi” Zeme sa podľa posledných údajov stali baktérie staré asi štvrť miliardy rokov. Ich vek je zhruba desaťnásobne vyšší než vek ktoréhokoľvek doteraz objaveného živého organizmu. Baktérie po celý čas žili v kryštáli soli, ktorý bol nedávno vykopaný asi v 600 – metrovej hĺbke v Novom Mexiku. Podarilo sa im prežiť vďaka tomu, že si v ňom vytvorili hrubý obal, v ktorom sa dostali do stavu zníženej vitality, hibernácie. Vedci ich z kryštálu extrahovali a umiestnili do živého roztoku, kde sa mikroorganizmy znova prebudili a začali sa rozmnožovať.

–rog–

KORUNOVÁCIA FRANCÚZSKYCH KRÁĽOV

V kruhu učencov okolo francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. Svätého (1226 – 1270) vznikol remešský korunovačný poriadok, ktorý zachytával dovtedajšiu prax korunovácie francúzskych kráľov. Korunovačným mestom bol Remeš (Reims), ktorému vo Francúzsku patrilo výsadné miesto medzi ostatnými biskupskými mestami. Tu bol na konci 5. storočia pokrstený aj franský kráľ Chlodovik a mesto si svoje prestížne postavenie udržalo napriek veľkej konkurencii mocného kláštora St. Denis, ktorý bol miestom odpočinku zosnulých francúzskych kráľov. V noci pred posvätením sa kráľ odobral do korunovačného kostola, aby tu istý čas bdel pri modlitbách. V deň korunovácie začal ceremoniál prísahou, ktorú kráľ zložil na výzvu remešského arcibiskupa. Podľa tradičnej formuly v nej sľúbil, že bude chrániť právo a mier cirkvi a národa, potláčať nespravodlivosť, starať sa o právo každého jednotlivca a bojovať proti kacírom. Potom ho veľmoži odeli do drahocenných šiat a obuvi. Arcibiskup opásal panovníka mečom Karola Veľkého, ktorý kráľ následne položil na oltár. Po tomto symbolickom akte mu arcibiskup meč vrátil a kráľ ho nakoniec odovzdal senešalovi (správcovi dvora), ktorý ho nosil. Tým bolo zavŕšené rytierske zasvätenie nového panovníka. Až potom nasledovala samotná korunovácia. Kráľa, sediaceho na tróne, obdarovali výsostnými znakmi ríše – korunou, zástavou, mečom, prsteňom, berlou a žezlom. Nasledovalo jeho pomazanie svätým olejom, ktorý podľa legendy pochádzal priamo z neba a boli ním pomazaní francúzski panovníci počnúc franským kráľom Chlodovikom. Práve vďaka vlastníctvu nádoby so svätým olejom sa francúzski králi považovali za výnimočných a vyvyšovali sa nad ostatných súdobých panovníkov. Počas korunovačného aktu odobral arcibiskup nepatrné množstvo oleja zlatou ihlou z posvätnej ampule, zmiešal ho so svätiacim olejom a pomazal ním kráľa. Na záver prijímal korunovaný kráľ pod obojakým spôsobom, čo bolo povolené len kňazom. Obklopený cirkevnými a svetskými hodnostármi svojej krajiny, dal tým najavo, že je zároveň rytierom, kráľom i svätcom. Aby posilnil vieru o svojej svätosti, pred očami všetkých prítomných ,,vyliečil” chorého človeka, čo malo byť nezvratným dôkazom jeho schopnosti robiť zázraky. Po korunovácii sa konala korunovačná hostina, ktorá bola jednou z najhonosnejších parížskych osláv. Svoj vjazd do Paríža začal kráľ v kláštore St. Denis, ktorému zveril panovnícke symboly, s výnimkou posvätnej ampule uschovávanej v kláštore St. Remy v Remeši. Okrem Karolovho meča, nebeského oleja, zázračného uzdravenia a ľalie ako symbolu kráľovského domu sa francúzski králi honosili aj pozlátenou koruhvou, akú nemalo žiadne iné kráľovstvo. Cisár Karol Veľký ju údajne dostal od pápeža a spoločne s jeho mečom mala zabezpečovať víťazstvo v boji. V časoch rozkvitajúceho Karolovho kultu oba symboly zdôrazňovali oprávnenosť panovníka stáť na čele štátu.

Remešský korunovačný poriadok vyšiel krátko po smrti Ľudovíta IX. Svätého, o ktorého oprávnenosti riadiť krajinu niet pochýb. Tento kráľ pokračoval v úspešnej politike svojich predchodcov, ktorí upevňovali panovnícku moc a okliešťovali anglické dŕžavy vo Francúzsku. Najväčšie úspechy dosiahol v rozširovaní kráľovskej zvrchovanosti, ktoré sprevádzalo závadzanie správnych, súdnych a finančných reforiem. Podľa svojich súčasníkov bol zbožný, spravodlivý a skromný, ,,skvelý rytier usmievavej tváre, ktorý rád žartoval so svojimi druhmi posedávajúcimi okolo jeho trónu”. Do povedomia kresťanského sveta sa zapísal ako vodca posledných dvoch križiackych výprav, zorganizovaných v období upadajúceho záujmu o záchranu Svätej zeme zo strany ostatných kresťanských panovníkov. Tá posledná sa mu stala osudnou, keďže počas nej zomrel na mor (podľa niektorých na červienku). Odmenou za Ľudovítove zásluhy bola jeho kanonizácia v roku 1297.

Denisa Valachová

späť na úvodnú stranu


J. Roguľová, Denisa Valachová

História Revue

[Úvod] [Tiráž] [Archív] [Objednávka] [Inzercia]